Ska2tonics: Ska bez dychov je ako sex bez vzdychov

Stredajším koncertom v bratislavskom Randali dala bodku za tohtoročnou letnou koncertnou sezónou populárna kapela Ska2tonics

Ako hodnotíte tohtoročnú letnú sezónu? „Bola dobrá. Vlastne dnešným koncertom ju uzatvárame. Hralo sa nám fajn, jediné, čo začína byť trochu problém, sú veterné smršte a dážď, takže na budúcu sezónu nakupujeme do kapely gumáky,“ zažartuje trubkár a zároveň manažér kapely Tomáš Giba.

Keď sa to tak zráta, tento rok hrali vraj častejšie v Čechách, čo im napokon aj celkom vyhovovalo. Nie snáď preto, žeby sa ľudia na Slovensku nebavili, skôr ide o úroveň organizácie. Po technickej stránke, či po stránke bezpečnosti je podľa Tomáša susedné Česko stále ďaleko pred nami.

joj.sk

Hoci sú Ska2tonics bratislavskou kapelou, na východ a Oravu nenechajú dopustiť. „My Bratislavčania sme trošku zhýčkaní. Na východe má človek skutočne pocit, že tí ľudia si tú hudbu vážia a vedia ju oveľa viac oceniť,“ chváli atmosféru vzdialenejších regiónov Tomáš. „A radi chodíme aj do Čiech,“ dodáva.

Na jeseň si dajú chlapci s koncertmi trošku pauzu, pretože niektorí (konkrétne práve Tomáš) štátnicujú. Rozhodne by však ešte pred zimou chceli stihnúť štúdiové nahrávky najnovších skladieb. Tie fanúšikovia poznajú zatiaľ len zo živých vystúpení. Boli by radi, keby sa v polovici októbra až novembra dostalo zasa niečo nové do rádií.

Ska2tonics aktuálne: HospodárSka kríza

O čom sú ich posledné veci? „Čo sa týka témy, boli sme prekvapení, že náš textár Vlado Konček sa konečne nakopol a spravil veľmi aktuálne texty. Reagujeme na pomery na súčasnej hospodárskej scéne, iný text sa zasa dotýka skôr ekológie,“ hovorí Tomáš.

Čo sa stalo s pankáčmi z ulice?

Chalani hrajú aktuálne v 9-člennej zostave. Naposledy k nim pribudol asi pred rokom mladý trombonista Imro. Tomáš podotýka, že pri hudobných telesách je často problém nájsť a zosúladiť všetkých muzikantov časovo i myšlienkovo. Pre väčšie súbory to platí dvojnásobne.

Keď sa kapela zakladala, malo ísť pôvodne o punkovú formáciu, ale potom pribrali ďalšieho člena, ktorý vraj hral len ska... „Áno, to bol bratranec nášho vtedajšieho bubeníka a my jeho nemotornosti vlastne dodnes vďačíme za to, že hráme ska. Punkový rytmus na gitare nebol jeho silná stránka, strašne to sekal a sekaná gitara je typická práve pre ska,“ prezrádza Tomáš, ktorý v tej dobe ešte do kapely nepatril. Ako dychár prišiel do kapely v období, keď už boli chlapci pevne rozhodnutí, akým smerom by sa ich hudba mala vyvíjať.

„Zistili, že štýl ska potrebuje dychové nástroje, lebo ako my hovoríme ‘ska bez dychov je ako sex bez vzdychov‘,“ vtipne poukazuje na nevyhnutnosť dychových nástrojov pre ska Tomáš.

Začiatky ...

Ako každá kapela, i Ska2tonics začínali všelijako. Decká z ulice sa rozhodli, že si založia kapelu. Chvíľu trvalo, než sa vyhrali, naučili sa noty. Kým vydali prvý album, trvalo to osem rokov. Ale oplatilo sa. Dnes i nevyštudovaní konzervatoristi komponujú, aranžujú a hudba, ktorú produkujú, je čoraz kvalitnejšia a sofistikovanejšia.

„Zo začiatku sme hrali punk&ska, potom sme išli viac do reggae, dnes skladby ladíme downbeatovo, pohrávame sa s jazzom, svingom. Možno je to troška aj tým, že starneme, ale však, tridsaťroční chalani sú ešte mladí,“ smeje sa Tomáš, podľa ktorého má ska výbornú situáciu v tom, že sa dá úžasne fúzovať so všeličím možným a nikomu to nepríde neprirodzené a nasilu.

Hoci punkové časy už majú za sebou, Tomáš pripúšťa, že kus „pankáča“ v ňom i v chlapcoch z kapely predsa len zostal. „Stále je to tak, že po týždni v robote, keď človek ide na koncert, tak sa zasa na chvíľu cítime ako pankáči. To je tá chvíľa, kedy zo seba dostaneme všetku energiu, ktorú sme za celé tie týždne nazbierali. A to je ten náš „pančík“. Ako hovorí náš spevák, každý nosí toho pankáčika v svojom srdiečku. Asi na tom niečo bude.“

Ako je na tom ska dnes? Je stále populárne? Podľa Tomáša je to s hudbou ako s módou. „Módne prvky sa stále vracajú. O pár rokov sa určite stretneme s tým, že ožijú rockové kapely. Dnes letia gitarové formácie. Pre ska boli typické šesťdesiate-sedemdesiate roky, teraz je trochu v úzadí. No o pár rokov sa možno zasa vráti, je to len otázka času,“ dodáva a lúči sa sympatický trubkár a ponáhľa na zvukovú skúšku.