Deti z národnostných menšín by sa mali učiť slovenčinu ako cudzí jazyk, navrhol poslanec György Gyimesi

BRATISLAVA / Deti z národnostných menším by sa mali učiť Slovenčinu ako cudzí jazyk. Navrhol to poslanec Národnej rady SR za Obyčajných ľudí György Gyimesi. Prichádza s tým v čase, kedy sa naše vzťahy s Maďarskom minimálne na diplomatickej úrovni zhoršili, a to pre vzrastajúce partizánske aktivity našich susedov.

Gyimesi si tiež v koalícii vybavil hlasy na presadenie zákona na podporu Maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu Csemadok. A na Slovensko z Maďarska putujú ďalšie štyri milióny eur, tentokrát na obnovu kostolov.

Skupovanie pôdy Maďarskom, otváranie Pandorinej skrinky v podobe Benešových dekrétov

Aj to vyvoláva spory medzi Slovenskom a Maďarskom. Poslanec obyčajných ľudí predložil úpravu práve schvaľovaného školského zákona. "Je to významná vec, po takejto úprave volali pedagogické organizácie takmer 30 rokov, my sme si to dali do programového vyhlásenia vlády," hovorí Gyimesi.

Návrh sa nepozdáva najmä Kotlebovcom  

Hoci sa návrh nepozdáva viacerým poslancom najmä zo strany Kotlebovcov, môže sa okrem koaličných partnerov spoľahnúť na podporu ministerstva školstva. "Naučiť sa iný jazyk ako materinský, ako cudzí jazyk, je jednoduchšie. Inak by sme sa učili angličtinu, ak by sme žili v Anglicku. Toto je spôsob, ako deti naučiť lepšie Slovenčinu," tvrdí štátna tajomníčka ministerstva školstva Svetlana Síthová. 

"Je dôležité, aby sa využívali metódy, ktoré sa používajú pri výučbe cudzích jazykov, pretože pri prechode na strednú školu vzniká akási apatia voči tomu jazyku," hovorí učiteľka slovenčiny Klaudia Kováčová. 

Gymesi predložil návrh na uzákonenie každoročnej 300-tisícovej dotácie pre Csemadok

Csemadok zastrešuje aktivity maďarskej menšiny. "V roku 1996 Mečiarova vláda zrušila dotovanie Csemadoku, my túto chybu napravíme," hovorí Gymesi. 

Okrem Slovenska je mimoriadne aktívne v podpore Južného Slovenska aj Maďarsko

Podľa odhadov za posledné roky preinvestovalo až 140 miliónov eur. Bazilika sv. Ondreja v Komárne je jedným zo 101 chrámov na Slovensku, ktorých rekonštrukciu finančne podporí maďarská vláda. Na obnovu jeho interiéru poputuje z Maďarska milión eur.

"Ďalšie opravy, podľa odborníkov majú stáť 3,4 milióna eur, po 3 rokoch sme našli túto možnosť. Tieto chrámy budú neustále tu na Slovensku, nikto ich nezoberie. My tam máme maďarské aj slovenské omše," hovorí Generálny vikár Trnavskej arcidiecézy Róbert Kiss.

Ďalšie milióny z fondu na opravu kostolov maďarskej vlády získalo, zväčša na opravu fasád, 69 rímskokatolíckych, 6 gréckokatolíckych, 25 kostolov reformovanej cirkvi a jeden na opravu židovskej modlitebne, v 96 obciach Slovenska, v ktorých žijú aj obyvatelia maďarskej národnosti.

"Začiatkom 90-tych rokov, po páde komunizmu, sme hľadali pomoc v Nemecku, alebo Rakúsku, v tých časoch som nezachytil takú myšlienku, že by boli problémy, že išli tie peniaze," tvrdí Kiss. 

"Kostoly, baziliky a tak ďalej, slúžia nám všetkým, mali by sme sa tomu tešiť, že vôbec niektorá vláda je ochotná prispieť na rekonštrukciu kostolov," hovorí obyvateľ Komárna Zsolt Szabó . 

Aktivita maďarskej vlády na našom území sa však nepozdáva tej našej

"V susedských vzťahoch by sme mali vedieť, čo robí vláda na území iného štátu, verím, že práve takýto spôsob komunikácie, ktorý bude založený na vzájomnom rešpekte nájdeme," hovorí minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok. "Bolo by dobré, aby to bolo konzultované a nie, že sa o tom dozvedáme z diplomatických nôt," hovorí ministerka kultúry Natália Milanová.