Menšie nemocnice môžu zaniknúť aj bez reformy ministra Lengvarského. Hrozí, že v nich nebude mať kto pracovať

BRATISLAVA / Čoraz viac miest protestuje proti zámerom ministerstva zdravotníctva, ktoré chce niektoré menšie nemocnice pretransformovať na tzv. komunitné. Samosprávy v tom však vidia devastovanie tamojšej infraštruktúry a obyvatelia zhoršenú dostupnosť k ošetreniu. Protesty sa preto stupňujú. Čísla však hovoria jasne a reformu nestopne ani jej aktuálne najväčší odporca Boris Kollár.

Ak nerátame neúspešný pokus ministerky Kálavskej, tak najdalej to s pokusom o transformáciu nemocníc dotiahol minister Uhliarik. Ten sa pokúšal zrušiť 10-15% lôžok. Celá akcia však skončila masovými výpoveďami a štrajkom lekárov v roku 2011. Transformáciu vtedy stopol prezident Gašparovič. 

Nateraz to vyzerá, že Gašparovičom roku 2021 bude Boris Kollár. "Kľudne nech ma z tej vlády vyhodia, 17 poslancov hnutia Sme rodina nepodporí rušenie," vyjadril sa Boris Kollár. Analytici tvrdia, že transformácia je v dnešnej dobe už nezastaviteľná. Nastane so zákonom či bez neho. Dôvodom je nedostatok zdravotníkov. Čísla hovoria jasne, ak sa nespraví reforma s najväčšou pravdepodobnosťou niektoré nemocnice zaniknú. 

V dôchodkovom veku sme mali podľa dostupných čísel z roku 2019 viac ako 5 000 lekárov a v preddôchodkovom veku zhruba 3 300 lekárov. Naopak nových pribudlo niečo cez 2 000. So sestrami to vyzerá podobne. Pred dôchodkom 8 800 a v dôchodku viac ako 3 500. Avšak nových len 959. "Nemáme ani pediatrov, nemáme gynekológov, ani špecialistov jednotlivých odborností," skonštatoval prezident ASL Marián Šoth. 

"Pri nedostatku zdravotníckeho personálu nie je udržateľná súčasná sieť akútnych nemocníc. Kompromituje to kvalitu starostlivosti, ohrozuje to bezpečnosť pacienta. Či už sa nám to páči, alebo nie, či už s tým súhlasíme, alebo nie, sieť nemocníc sa zmení aj bez reformy," vyjadril sa hlavný lekár Bratislavského samosprávneho kraja, Tomáš Szalay. "Bohužiaľ, ľudia z regiónov to už poznajú. Oni veľmi dobre vedia a sami zažili, že veľakrát niekam prišli, museli čakať od 3tej ráno a ani ich nezobrali lebo je nedostatok lekárov," priznala Jana Bittó Cigániková. 

Zdravotníci tak budú naďalej odchádzať za lepším a oddelenia zanikať. Svoju negatívnu úlohu podľa odborníkov zohrá aj menej peňazí zo štátneho rozpočtu na budúci rok. "Slovenské zdravotníctvo čaká jednoznačne apokalypsa," konštatoval prezident ANS, Marián Petko. 

Problém so zdravotníkmi nie je iba na Slovensku. "Doslova a do písmena si štáty kradnú navzájom zdravotníkov. Maďari zvýšili platy o niekoľko desiatok percent. To isté urobili Poliaci. Česi ponúkajú také benefity, že za podpis kontraktu pre primára ponúknu 20 tisíc eur a byt k tomu," informoval bývalý minister zdravotníctva Richard Raši. Bývalý minister zdravotníctva tvrdí, že reforma by mala bežať v inom poradí ako sa rozhodla vláda.
"Teraz zastabilizovať personál, a potom robiť zmeny lôžok," uviedol Richard Raši. "V predošlých vládach sa nič nerobilo, posledná vláda bola, že došiel wc papier aj to len do niektorých," reagovala Jana Bittó Cigániková. "Budeme musieť zvyšovať platy zdravotníkom," povedal Boris Kollár. 

Vyššie platy zdravotníkom chce dať aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Ako to už býva, zatiaľ sa všetko analyzuje. "Je tam riziko, že by ten personál odchádzal za lepšími platovými podmienkami. V súčasnosti sa teda pripravuje komplexná analýza," reagoval v relácii Analýzy na hrane minister Lengvarský.