VIDEO: Harabin si na súde odmietol nasadiť rúško, prišla aj polícia
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Exminister spravodlivosti a bývalý šéf Najvyššieho súdu SR (NS SR) Štefan Harabin si v utorok pri v stupe do budovy NS SR odmietol nasadiť rúško. Argumentoval tým, že mu to nijaký zákon ani Ústava SR neprikazuje. Na súd prišiel v sprievode obžalovaného Tibora Eliota R., ktorý rúško odmietol tiež.
Harabin si na súde odmietol nasadiť rúško.
Harabin neuposlúchol ani výzvu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, aby si nasadil rúško a kričal na nich, aby si vyzliekli uniformy. „Aj v Afganistane je vyššia úroveň dodržiavania ľudských práv," povedal Harabin. Príslušníci ZVJS následne zavolali policajnú hliadku. Harabin však argumentoval, že v budove súdu nemajú žiadnu právomoc. Policajti Harabinovi oznámili, že ho nahlásia regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Následne budovu opustili.
Keďže si obžalovaný, ako aj Harabin odmietli nasadiť rúška aj pri vstupe do pojednávacej miestnosti, dnešné verejné zasadnutie sa uskutoční bez nich. Harabin v tejto súvislosti kričal, že predseda senátu Peter Paluda porušuje zákon. Rovnako prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry Tomášovi Honzovi opakovane povedal, že je zločinec.
Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku uznal ešte v decembri 2019 obžalovaného za vinného z trestného činu hanobenia národa a šírenia extrémistických materiálov a uložil mu pokutu vo výške 4000 eur. Pokiaľ by finančný trest nezaplatil, náhradným trestom by boli tri mesiace väzenia. Obžalovaný aj prokurátor sa voči verdiktu na mieste odvolali.
Vydavateľ a šéf časopisu Zem a Vek čelil obžalobe pre šírenie extrémistických materiálov, hanobenie národa a podnecovanie rasovej nenávisti. V článku Klin Židov medzi Slovanmi z mája 2017 Tibor Eliot R. uvádzal citácie na adresu Židov, ktoré pripisuje historickým osobnostiam ako Matej Bel, Andrej Kmeť, Jozef Miloslav Hurban alebo Svetozár Hurban Vajanský. „To, čo nájdeme v historických spisoch od najväčších slovenských dejateľov, by si dnes bez sociálnej a mediálnej smrti nemohol dovoliť napísať nikto. Ba dokonca zákony, ktorým sme dovolili, aby nad nami vládli, by nás priviedli až k samotnému vylúčeniu zo spoločnosti,“ napísal napríklad v článku.