Deň červených makov. Nadšenci z východu opravujú staré vojenské cintoríny

MEDZILABORCE / Veteránom prvej svetovej vojny sa nevenujú iba v novembri, ale počas celého roka. Myslíme tým nadšencov z humenského Klubu vojenskej histórie Beskydy, ktorí postupne odhaľujú mená doposiaľ neznámych vojakov, ktorí padli vo Veľkej vojne. A nielen to. Zanedbané cintoríny menia na dôstojné pietne miesta tak, ako boli vybudované kedysi. Aby ľuďom aj takto pripomínali, že hrôzy vojny sa už nesmú zopakovať.

"Na severovýchode Slovensko je asi 200 cintorínov z 1. svetovej vojny ešte niekoľko rokov dozadu naozaj bol stav mnohých doslova tristný, niektoré z nich boli dokonca prehlásené za zaniknuté," povedal podpredseda KVH Beskydy Radoslav Turik. Aj cintorín pri obci Zbojné v medzilaborskom okrese dnes už síce vyzerá ako dôstojné pietne miesto, no pred pár rokmi to bola iba zarastená časť lokalita, kde sa pásli kravy.

Na začiatku je výskum

Začali výskumom v archívoch, získali dobovú dokumentáciu a až tak prišla na rad práca v teréne. "Časť týchto lokalít stavali počas vojny tzv.  Kriegsgräber - komandá, ktoré viedli renomovaní architekti v uniforme rakúsko-uhorskej armády napríklad v Haliči náš známy Dušan Jurkovič," uviedol Turik. 

+7 fotiek

Výskum dobových cintorínov

​Desiatku cintorínov u nás projektoval maďarský architekt Józef Lamping. "Sú naozaj veľmi unikátne, nie sú to len vojenské pohrebiská, ale majú aj svoj architektonický a umelecký rozmer," povedal predseda KVH Beskydy Martin Drobňak. 

Nadšenci pátrajú po identite neznámych vojakov

A aj vzhľadom na to 59 cintorínov vytipovali na vyhlásenie za Národné kultúrne pamiatky. "Veľkú zásluhu na tom majú predovšetkým členovia Klubu vojenskej histórie Beskydy, ktorým sa počas ich niekoľkoročnej činnosti podarilo lokalizovať alebo nanovo „objaviť“ takmer všetky vojnové cintoríny," povedal Anton Liška, pamiatkar, KPÚ Prešov. 

Nadšenci ale zašli ešte ďalej. Postupne odhaľujú identity doposiaľ neznámych vojakov. "Dobové dokumenty sú mnohokrát písané rukou a ľudia, ktorí pátrajú po osude svojich predkov, majú sťažené hľadanie," vysvetlil Drobňak. 

Hľadanie konkrétnych mien padlých uľahčuje masívna digitalizácia prameňov v rôznych svetových archívoch. Z počtu 50-tisíc padlých na Karpatskom fronte doposiaľ identifikovali asi 20-tisíc. "Množstvo rodín sa začalo zaujímať o osud svojho predka, ktorý zmizol vo vojne. Vojenská historiografia má veľkú pozdĺžnosť voči tejto generácii našich predkov istým spôsobom týmto ľuďom vrátiť identitu, ak im už nemôžeme vrátiť nič iné, čo im tá vojna zobrala," dodal Turik. 

Výročie 1. svetovej vojny si pripomenuli aj politici 

Tento deň sa bezprostredne stal aj pamätným dňom vojnových veteránov. Nazývajú ho aj Deň červených makov. Prvej svetovej vojne hovorili Najväčšia vojna v dejinách, lenže následné udalosti ukázali opak. Aj o tom sa dnes hovorilo na vojenskom cintoríne v bratislavskej Petržalke.

"Teraz si musíme položiť otázku, aká bola príčina práve teraz by sme sa mali zastaviť a mali by sme si povedať, či to stálo za to," povedal premiér Eduard Heger. "Mier nie je samozrejmosť a o to by sme sa mali snažiť v každej dobe. Aj v dobe, ktorá je ťažká," uviedla prezidentka Zuzana Čaputová. 

​