Nemôžeme sa dostať za svojim blízkym do nemocnice, sťažujú sa príbuzní
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Mnohé nemocnice sa opäť rozhodli pre zákaz návštev. Vďaka výnimke sa ale k svojim príbuzným mohli ľudia dostať v prípade, ak išlo o návštevu umierajúceho pacienta. Teraz sa na nás viacerí príbuzní obrátili so sťažnosťou, že im to nebolo umožnené. Niektorí lekári ale tvrdia, že práve nemocnice často volajú príbuzným, aby sa mohli prísť rozlúčiť.
"Ja osobne by som tiež chcel umierať tak, že držím najbližšieho príbuzného za ruku," hovorí Jozef Fatrsík, vedúci lekár urgentného príjmu v nemocnici v galante. "V rámci empatie si dovolím tvrdiť, že každý má takúto predstavu, človek je sociálny tvor a nechce umierať sám, s ľuďmi, ktorých nepozná. Keď vidí, že je zle, chce ešte vidieť svojich najbližších a rozlúčiť sa s nimi."
Z hodiny na hodinu sa títo pacienti ocitnú na mieste, kde nikoho nepoznajú, kam za nimi príbuzní nemôžu a celé dni alebo týždne sami bez dotyku blízkych bojujú s myšlienkou, či to vôbec prežijú. Sami lekári to nesú ťažko.
"My sme s tými pacientami veľmi veľa a zažívame veľmi ťažké chvíle, sme psychicky veľmi traumatizovaní," hovorí Alena Koščálová, primárka kliniky infektológie LF UK a členka konzília odborníkov. "Vždy máme lepší pocit, keď sa nám podarí zabezpečiť to, aby tam tá rodina bola."
Nie všade ale umožňovali a umožňujú rozlúčku. Veronikin príbeh je zo začiatku pandémie. Jednu nedeľu im po takmer 2 mesiacoch povedali, že už zajtra svojho nevlastného otca uvidí. Čakať totiž musela, kým bude negatívny. Stretnutia sa ani on ani ona nedožili. Zomrel v ten istý deň.
"V nedeľu mal negatívny PCR test a v nedeľu aj umrel," hovorí pani Veronika. "To rozlúčenie je veľmi ťažké, pretože aj keď máte ten pohreb, vy ho nevidíte, pretože on je v bielom vreci. Tú truhlu vám neotvoria v žiadnom prípade. Nemáte možnosť sa rozlúčiť."
Útechou jej je len to, že keď bol na umelej pľúcnej ventilácii 6 týždňov a vnímal, hoci nemohol hovoriť, sestry boli ochotné prikladať mu k uchu telefón, ktorý zvonil v dohodnutý čas.
"Sme sa mu snažili aspoň každý deň zavolať a rozprávali sme mu. On nevedel hovoriť, ale reagoval. Vyslovene sa tešil na ten telefonát, on vedel, už keď zvoní telefón," hovorí pani Veronika.
Čerstvý email však ukazuje, že príbuzní nemajú garanciu poslednej rozlúčky ani v tretej vlne.
"V nemocnici sa bol preliečiť. Najprv sme ho nevideli pre zákaz návštev. Potom preto, že tam dostal covid. Nepustili nás tam, ani keď umieral. Zomrel sám," napísala nám diváčka.
Lekári, ktorých sme oslovili, hovoria - je to trauma aj pre nás a keď to vidíme, robíme všetko preto, aby sme aspoň tým, čo majú zlú perspektívu, umožnili rozlúčiť sa s blízkymi.
"Tí príbuzní aj ten pacient si zaslúžia ešte naposledy byť spolu. Jasné, že boli pacienti, ktorí umreli nečakane a tam sme nestihli zavolať príbuzných, ale čo som videl, že sa dá rozlúčiť, tak som sa snažil volať tým príbuzným," hovorí Jozef Fatrsík.
"Vždy sa snažíme skontaktovať s rodinou aj aktívne a teda navrhnúť im túto návštevu," vraví Alena Koščálová.
"Nedávno som volal pani až zo Záhoria," dodáva Jozef Fatrsík, "bola ochotná, že hneď sa zbalí a do dvoch hodín je tu."
Príbuzní si väčšinou prinesú ochranné pomôcky, niekedy ich dostanú.
"Vieme presne, kedy prídu, aby tam bol niekto, kto sa im môže venovať. Samozrejme, musíme im pomôcť s oblečením," upresňuje Alena Koščálová.
Ministerstvo ale chce ponechať rozhodnutie o takomto type návštev na nemocnici a na tom, aké má možnosti.
"Podmienky sú na rôznych oddeleniach rôzne. Pokiaľ mám informácie správne, aj ja som bol riaditeľom nemocnice, sme tie návštevy umožňovali, aj za cenu toho, že nemuseli si kupovať vlastné ochranné pomôcky, akle niektoré nemocnice a zariadenia to skrátka neumožňujú," komentoval situáciu minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.
Príbuzní, ktorí nedostali možnosť poslednej rozlúčky, ale hovoria o potrebe ľudskosti: "Veľakrát sa spomína ľudskosť, empatia," vraví pani Veronika.
Minister Lengvarský prisľúbil: "Budem o tom hovoriť s kolegami, verím tomu, že nájdeme nejaký kompromis."
Niektoré nemocnice však majú problém zabezpečiť potrebnú starostlivosť: