Zatiahnuté, zmiešané prehánky
Bratislava
Klement
23.11.2024
Slovo fašizmus sa začína čoraz viac používať medzi politikmi. Ako to teda vlastne je s fašizmom u nás?
Zdielať na

Slovo fašizmus sa začína čoraz viac používať medzi politikmi. Ako to teda vlastne je s fašizmom u nás?

BRATISLAVA / Uplynulý týždeň sa poslanci v parlamente doslova predháňali v tom, kto viac, častejšie a hlasnejšie použije slovo fašizmus. Najčastejšie ho používajú zástupcovia krajnej pravice, ktorí majú blízko k fašistickému slovenskému štátu, no oháňajú sa ním aj členovia sociálno - demokratického Smeru. Ako to teda vlastne je s fašizmom u nás?

"Vážená fašistická svoloč, ja vás už neviem ani inak nazvať," povedal v parlamente Milan Mazurek. "Je to fašizmus, čo sa tu deje," vyjadril sa Ladislav Kamenický. "Koniec diktatúre tejto vlády," vyhlásil poslanec Martin Beluský. Nosenie rúšok či respirátov, očkovanie, protipandemické opatrenia, no najnovšie aj väzba, či vyšetrovanie bývalých policajných špičiek a prominentov spájaných s niekdajšou vládou - to všetko politici krajnej pravice, ale aj opozičný Smer označujú za fašizmus.

Ľuboš Blaha napríklad policajný zákrok proti antirúškarom v supermarkete prirovnal k prenasledovaniu Židov a to v predvečer Krištáľovej noci. "Nacisti vtedy zničili a podpálili viac ako tisíc synagóg, rozbili 7 500 obchodov, zatkli 30 tisíc Židov a poslali ich do koncentračných táborov. Bol to výbuch násilia voči židom," vysvetlil britský historik profesor Richard Evans. Podľa britského historika Richarda Evansa, ktorý je popredný odborník na fašizmus a Tretiu ríšu, takéto prirovnania využívajú aj extrémistickí politici v Spojených štátoch či Británii, no s realitou nemajú nič spoločné. "Ľudí tu v súvislosti s rúškami nikto nestrieľa ani neposiela do plynových komôr v miliónoch, nik ich nebije, nik ich nedáva do táborov. Je to absurdné zveličenie," vyjadril sa Richard Evans. "Ak označíme všetkých za fašistov tak potom vlastne stráca tento termín nejakú hodnotu a oni sa snažia práve toto robiť. Oháňať sa fašizmom a tým pádom oni nevyzerajú ako fašisti. Ak sú všetci fašisti, tak nikto nie je fašista," uviedol historik Jakub Drábik.

Zníženú citlivosť na problém fašizmu či extrémizmu vidí politológ Pavol Struhár aj medzi mladými ľuďmi. Šesť z 10-tich by nemalo problém s koncentračnými tábormi, ak by ich premenovali na centrá prevýchovy. "Oni to nemyslia zle, nechcú tým nikomu ublížiť, len nedomysleli následky, pretože nemajú vedomosti," povedal Pavol Struhár. Kde to napokon skončí, si netrúfajú predpovedať. Isté je, že problém nám prerástol cez hlavu, pandémia mu len prihráva a len vzdelávanie v tejto oblasti stačiť nebude: "v celej Európe, na celom svete máme problém s politickými elitami. Sú to nevýrazné osobnosti alebo ľudia, ktorí zneužívajú rôzne témy, aby získali lacné hlasy," uviedol historik Jakub Drábik. "Ohrozením demokracie je aj populizmus. Populistickí politici a ich prívrženci považujú vedu za panské huncútstvo, pretože sa spája s elitami, proti ktorým bojujú, a ktoré vedu využívajú vo svoj prospech," konštatoval profesor Richard Evans. "Či už sú to populisti alebo extrémisti, rastú vždy počas krízy. A keď sa kríza skončí, strácajú na sile," uzavrel Pavol Struhár. 

Súvisiace články

Najčítanejšie správy