32. výročie Nežnej revolúcie: Po páde režimu a politických zmenách sa zmenil život každému

SLOVENSKO / Na Slovensku sme si 17. novembra pripomenuli 32. výročie Nežnej revolúcie, ktorá viedla k pádu komunistického režimu a preniesla našu spoločnosť z totality do demokracie. V čele nenásilných protestov bola najmä mladá generácia - študenti, ktorí sa postavili proti policajtom s obuškami a štítmi. Po páde režimu a politických zmenách sa zmenil život v podstate každému. Ako, tak na to sa pýtali redaktori Televízie JOJ v rôznych kútoch Slovenska.

Pán Hrabovský bol pred revolúciou banským inžinierom. Teraz vyrába lietadlá do celého sveta. "Pracoval som na banských stavbách, čo bola firma na razenie chodieb v bani, tuneloch," vyjadril sa spoločník v AEROSPOL PRIEVIDZA Ján Hrabovský. Po roku 1989 sa jeho život radikálne zmenil. Osem kamarátov sa rozhodlo, že si splnia sen a začnú vyrábať lietadlá. "Nemali sme nič, nemali sme priestory, nemali sme peniaze. Vtedy sme horko-ťažko dali dokopy 100-tisíc korún, ktoré bolo treba na rozbeh podnikania. No dnes máme modernú firmu," dodal. Zamestnávajú 110 ľudí, vyrábajú dvoj a štvormiestne lietadlá. Objednávky majú na rok dopredu. "Doteraz sme vyrobili viac ako 850 lietadiel, ktoré išli na všetky kontinenty okrem Antarktídy," vysvetlil Ján Hrabovský.

Rok 1989 im dal slobodu

Aj život prešovského arcibiskupa zmenil 17. november 1989. Vladyka Babjak si nadovšetko váži slobodu : "Tá sloboda je čosi úžasné, tá voľnosť." Vladyka si pamätá na strach ľudí vstúpiť do chrámu, komunisti ho presviedčali, aby s nimi spolupracoval, on však odmietol. "Postavil som sa proti tomu a som sa ich opýtal, či na to som študoval teológiu, aby som s nimi spolupracoval a povedal im, že majú tých spolupracovníkov dosť," vysvetlil Vladyka Babjak. Prezradil nám aj to, čo by robil, ak by mu vtedy odobrali štátny súhlas : "Išiel by som na rýchlu zdravotnú pomoc."

Rok 1989 zmenil život vyštudovaného elektrotechnika, dnes riadi 200 ha zeleninovú farmu. "Prišla možnosť podnikať, ja som sa rozhodol podnikať v poľnohospodárstve, lebo som mal k tomu vzťah," reagoval Miroslav Sudický zo Zeleninovej farmy Marcelová. Dnes by nemenil, aj keď to bola náročná cesta. Za socializmu doma s rodičmi pracovali na roliach, či pod fóliami popri zamestnaní. Pestovali cesnak, melóny či okopávali cibuľu. "Nevidel som v tom budúcnosť, aby sme robili na záhumienkach doma na záhrade," dodal. Dnes zamestnáva aj so sezónnymi brigádnikmi 120 ľudí. "Ľudia aj keď sa sťažujú, žijú lepšie. Majú lepšiu možnosť sa uplatniť, pokiaľ sú šikovní," vyjadril sa Miroslav Sudický.

+6 fotiek

Nežná revolúcia zmenila životy ľudí

​Éra komunizmu výrazne ovplyvnila aj tvorbu umelcov

"Tak bola to zlatá éra, tak nemôžeme nadávať. Ale na druhej strane, nemohol som predávať, selektovali a oni určovali, čo je umenie a čo nie je umenie," vyjadril sa akademický maliar Andrej Smolák. Uznávaný akademický maliar Andrej Smolák bol v tom čase začínajúcim výtvarníkom. Zažil aj situácie, ktoré si už dnešná generácia ani len nevie predstaviť. "V deň otvorenia výstavy prišiel súdruh a výstavu zakázal. Umelci, ktorí mali pripomienky, ktorí kritizovali režim, nemohli vystavovať," dodal. V tom čase maľoval preistotu iba krajinky. Nie všetky obrazy mu vtedajšia komisia schvaľovala. Dnes vystavuje po celom svete a k výtvarnému umeniu vedie aj svojich žiakov.

Pán Črep z Liptovskej Lúžnej bol od detstva spätý s ovčiarstvom. Pred revolúciou pracoval ako údržbár a po práci stihol chovať aj ovce. "Za kilogram vlny sme dostali aj 260 korún, kto mal viac ovečiek, dokázal nasporiť aj na auto," vyjadril sa člen SPDP Lúžňan Štefan Črep. Po revolúcii založil družstvo zamerané najmä na chov oviec. Družstvo doteraz funguje, aj keď situácia v ovčiarstve je podľa neho ťažká. "Po revolúcii je odbyt čoraz horší, ostrihanie oviec je drahšie ako dostaneme za kilogram vlny," dodal.

Išla po ňom ŠTB

Milan Lichý z Banskej Bystrice sa ekológii venoval už pred rokom 1989, na muške ho preto mala ŠTB. "ŠTB nešla po tých čo znečisťovali, ale po tých, ktorí na to upozorňovali," vysvetlil aktivista Milan Lichý. Ešte ako študent pôsobil v Zväze ochrancov prírody. Upozorňovali na ekologické záťaže, skládky či gudrónové jamy, ktorých dôsledky nesieme doteraz. "Fabriky znečisťovali, odnášalo si to zdravie ľudí. Hron bol bez rýb a Bytrička mala farebnú vodu," dodal. Zmeny po nežnej revolúcii vníma v prístupne k ochrane prírody, prijali sa zákony a pribudli napríklad inštitúcie, ktoré chránia životné prostredie.