Slovensko si pripomína Deň obetí holokaustu a rasového násilia

Približne 100 mien židov, ktorí sa stali obeťami holokaustu, po prvý raz prečítajú slovenské osobnosti

Približne 100 mien židov, ktorí sa stali obeťami holokaustu, po prvý raz prečítajú slovenské osobnosti 9. septembra v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave. Ide o ľudí z prvej vlny deportácie, do ktorej bolo zahrnutých vyše 57.000 židov.

"Všetkým obetiam holokaustu treba prinavrátiť ľudskú dôstojnosť a k nej v prvom rade patrí meno. Keď už nemajú hrob, keď nevieme, ako boli ponížení, akým príšerným spôsobom boli zavraždení v koncentračnom tábore, tak im dajme aspoň ich meno," povedala novinárka Ľuba Lesná, autorka idey čítania mien na celoslovenskej úrovni.     

Poslanci Národnej rady (NR) SR 31. októbra 2001 schválili návrh zákona, ktorý určil nový pamätný deň SR. Stal sa ním 9. september - Deň obetí holokaustu a rasového násilia.

Právnu normu predložil vtedy nezávislý poslanec Robert Fico v presvedčení, že si treba stále pripomínať obete holokaustu, ako aj zápas proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek formy útlaku a diskriminácie. Robert Fico si osvojil návrh teraz už bývalého prezidenta SR Rudolfa Schustera, ktorý sa zasadzoval za zavedenie tohto pamätného dňa. Schuster ako prezident prisľúbil počas oficiálnej návštevy Izraela vo februári 2000, že bude presadzovať schválenie tohto zákona.
      

Pri príležitosti prvej spomienky Dňa obetí holokaustu a rasového násilia v roku 2001 vyšla R. Schusterovi kniha s názvom Muž s dvoma srdcami. Autor v nej popísal životný príbeh Arieha Kleina z Terchovej, ktorý prežil druhú svetovú vojnu v slovenskom štáte a v roku 1949 odišiel do Izraela.
      

Rudolf Schuster ako prezident 9. septembra 2003 zdôraznil, že dôsledky holokaustu a rasového násilia treba mladým ľuďom dôrazne pripomínať. Keď tieto fenomény prerastú do väčších rozmerov, komplikuje to boj proti nim a následky bývajú tragické. Vtedy Schuster ako jediný z najvyšších ústavných činiteľov položil veniec k Pamätníku obetí holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave.
      

Spoločné vyhlásenie ku Dňu obetí holokaustu a rasového násilia aj k prejavom extrémizmu a neznášanlivosti prijali 6. septembra 2006 členovia parlamentu. Vo vyhlásení, ktoré predložil predseda NR SR Pavol Paška, poslanci odsúdili všetky prejavy extrémizmu a rasovej neznášanlivosti. Vyhlásenie podporilo 112 zo 140 prítomných poslancov. Zdôraznili, že SR ako zvrchovaný štát so suverénnou vládou je schopná samostatne čeliť akýmkoľvek prejavom extrémizmu a etnickej neznášanlivosti. Poslanci v mene pamiatky všetkých obetí rasového násilia nemôžu ponechať bez pozornosti ani ojedinelé prejavy rasovej, etnickej alebo národnostnej intolerancie v slovenskej spoločnosti.

TASR

"Považujeme za potrebné zdôrazniť, že nebudeme tolerovať žiadne prejavy xenofóbie a extrémizmu, či už na území Slovenskej republiky alebo v okolitých krajinách," píše sa v schválenom dokumente.

Poslanci zároveň vyhlásili, že budú veľmi opatrne a uvážlivo narábať s témou národnostných vzťahov a nebudú z účelového otvárania tejto témy vytĺkať politický kapitál. "Budeme naďalej politicky prispievať k udržiavaniu korektného občianskeho spolunažívania na území SR," uvádza sa vo vyhlásení.
      

Vláda slovenského štátu vydala 9. septembra 1941 Nariadenie o právnom postavení židov, známe ako Židovský kódex. Išlo o súhrnné spracovanie právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovského obyvateľstva. O rok neskôr sa prikročilo k deportáciám židovských občanov do vyhladzovacích táborov. Nariadenie, nadväzujúce na dovtedy prijaté obmedzenia a zákazy, zásadne obmedzovalo občianske, náboženské a základné ľudská práva židov. Židovský kódex, vypracovaný podľa nacistického vzoru, patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe.
      

Pamätník holokaustu vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála synagóga, slávnostne odhalili 28. augusta 1997. Jeho autorom je akademický sochár Milan Lukáč, úpravu priestranstva vrátane Steny spomienok navrhol architekt Peter Žalman.

TASR

TASR