Generálny prokurátor Žilinka: Tvrdenie o nadužívaní § 363 je klamstvom

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívna reportáž

BRATISLAVA / Paragraf 363 sa stal z večera do rána asi najdiskutovanejším paragrafom na Slovensku, a pritom je súčasťou nášho trestného poriadku roky. Vďaka tomuto paragrafu totiž môže generálny prokurátor napríklad aj zastaviť vyšetrovanie trestného činu. Potom ako tento paragraf použil generálny prokurátor Maroš Žilinka v prípade bývalého šéfa SIS Pčolinského sa začala verejná a mediálna diskusia.

Argumentácia tých, ktorí v ostatnom čase poukazujú na nadužívanie, teda nadmerné či neprimerané používanie § 363 Trestného poriadku, podľa ktorého generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon, nie je pravdivá.

Generálna prokuratúra poskytla štatistické údaje, z ktorých vyplýva, že z celého množstva zrušených právoplatných rozhodnutí generálnym prokurátorom celkového počtu návrhov. "V roku 2021 predstavoval za Slovenskú republiku 13,55 %,"uviedla generálna prokuratúry.

v roku 2020 to bolo 16,25 %
v roku 2019 19,26 %
v roku 2018 predstavoval 18,44 %
v roku 2017 išlo o 18,45 %
v roku 2016 to bolo 15,13%

"Ak teda dochádza k nadužívaniu, tak len pri zneužívaní mediálneho priestoru na šírenie klamstiev, zavádzania a manipulovania verejnej mienky a určite nie pri napĺňaní zákonnej povinnosti generálneho prokurátora zrušiť každé rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, ktorého nezákonnosť zistí," konštatoval hovorca generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.

Úsilie dosiahnuť zmenu zákonných oprávnení generálneho prokurátora, vyvolané laickým nesúhlasom s jeho konkrétnymi rozhodnutiami (kritikmi posudzovanými primárne z pohľadu osoby obvineného a nie z pohľadu dodržania zákonnosti) na základe neodborných návrhov, ignorujúcich základné zásady trestného konania a dlhé roky budovaného systému vzájomných bŕzd a protiváh, za používania zavádzajúcich argumentov, tak nie je ničím iným, ako snahou mocensky ovládnuť trestné konanie a v konečnom dôsledku prejavom strachu zo zákonnosti.