Štedrá večera podľa našich predkov: Tieto jedlá by nemali chýbať na vašom sviatočnom stole

INZERCIA /  Vianočná večera v minulosti predstavovala najštedrejšie jedlo celého roka. Jej zloženie aj počet chodov sa líši v závislosti od lokality, ale aj vierovyznania. Exotické ovocie, či ryba, ktoré mnohí jeme na Štedrý deň dnes, sa na našom sviatočnom stole začali objavovať len nedávno.

Katolíci sa na Štedrý deň postili, u evanjelikov nechýbala aj klobása

Vianočná kapustnica, ktorá tvorí základ štedrovečerného menu v mnohých rodinách dodnes, má množstvo podôb. Nadnesene možno povedať, že čo rodina, to vlastný recept. V minulosti sa základ kapustnice líšil najmä na základe vierovyznania.

Kým katolícke rodiny pripravovali vianočnú kapustnicu bez mäsa, prípadne len s varenou rybou, v evanjelických rodinách nechýbala v kapustnici aj klobása. V niektorých regiónoch sa do vianočnej kapustnice pridávali aj slivky či smotana.

Vianočná večera mala v niektorých regiónoch aj 12 chodov

Hojne naložený štedrovečerný stôl symbolizoval prosperujúce gazdovstvo a bohatú úrodu v budúcom roku. V mnohých domácnostiach pozostávala vianočná večera aj z 12 chodov. U rímskokatolíkov mala večera 7 alebo 12 chodov. U Rusínov, pravoslávnych veriacich a gréckokatolíkov, ich bolo 9. Nešlo, samozrejme, o žiadne luxusné jedlá, ale všetko jedlá pripravené z domácich surovín.

Pre Bratislavu a okolie boli na Štedrý deň typické rôzne kaše zo strukovín a obilnín. Najznámejšia je tzv. „Ježiškova kaša“ – krupicová kaša.

Aj spôsob konzumácie tradičných vianočných oblátok sa líši v závislosti od regiónu. Kým niektoré regióny ich jedia čisté, iné s medom alebo cesnakom.

Ani tradičná vianočná kapustnica sa nejedáva na celom Slovensku. V niektorých regiónoch ju nahrádza šošovicová, hríbová, hrachová či hŕstková polievka. Mnohé domácnosti zvyknú na Štedrý deň pripravovať aj viacero druhov polievok. V južnejších oblastiach Slovenska nechýbala na sviatočnom stole rybacia polievka.

Opekance s makom sú typické najmä pre stredné Slovensko.

Ako poskladať tradičné štedrovečerné menu

Tradičná večera začína prekrojením jabĺčka, ktoré sa rozkrája a každý dostane svoj kúsok. Nasleduje konzumácia vlašských orechov. Každý si sám vyberie svoj oriešok, ktorý otvorí a zje. Po ovocí nasledujú vianočné oblátky. Kúpiť si ich môžete aj v supermarkete, no nič nenahradí tradičné ručne robené vianočné oblátky, ktoré sa opäť čoraz viac začínajú vracať na naše stoly.

Po otvorení večere nasleduje prípitok, tradične to bývalo tzv. „hriatô“ - domáce pálené s karamelizovanou slaninkou. Dnes mnohé rodiny preferujú skôr víno.

Následne prichádzajú na rad hlavné chody, ako prvé polievka. Najčastejšie je to vianočná kapustnica, prípadne viacero tradičných polievok, pričom z každej sa je len symbolicky.

tvrtým chodom večere sú kaše – kukuričanka, Ježiškova kaša, fazuľová fučka a šošovicový prívarok. Ďalší chod predstavujú múčne jedlá – rezance alebo opekance s makom. Po nich nasledujú pirohy a to či už na sladko opäť s makom, alebo na slano s kapustou či bryndzou. V minulosti zvykli naši predkovia pripravovať tieto múčne jedlá doma, no dnes, keď ich väčšina rodín konzumuje už len symbolicky, siaha čoraz viac ľudí po polotovaroch. Obľúbené sú napríklad pirohy Babičky Kláry z Lidla.

Po týchto jedlách prichádza rad na hlavné jedlo rybu so šalátom. Toto dnes už pre nás tradičné vianočné jedlo sa v tejto podobe začalo konzumovať približne od druhej polovice 20. storočia.

Sviatočné menu končí koláčikmi či rôznym sušeným ovocím, ktoré si v mnohých domácnostiach nechávajú ako „vyhrýzanie“ k otváraniu darčekov. Kým v minulosti boli pre Štedrý večer typické skôr kysnuté koláče, napríklad známy Štedrák, dnes patria medzi tradičné vianočné pečivo vanilkové rožteky alebo linecké koláčiky.

Štedrovečerné zvyky a tradície

Štedrej večeri predchádzalo postenie počas celého dňa. Odtiaľ pochádza aj známa veta: Keď vydržíš celý deň nepapať, uvidíš zlaté prasiatko. Samotná večera začínala až potom ako vyšla prvá hviezda. Tá predstavovala narodenie Ježiša v Betleheme.

V mnohých rodinách zvyknú prestierať na Štedrý deň aj miesto navyše. Určené je pre náhodného pocestného, prípadne ako pripomienka zosnulého príbuzného.

Jabĺčko, cesnak a oriešky v rámci večere symbolizujú zdravie. Ak je v jabĺčku po rozrezaní pekná hviezdička, bude zdravá celá rodina. Naopak, ak si niekto vyberie zlý orech, čaká ho počas roka choroba.

Počas celej večere sa od stola nesmie vstávať, ani gazdiná. Ak tak niekto urobil, tradovalo sa, že do roka zomrie. Podobný symbol znamenal aj plameň sviece na sviatočnom stole. Pokiaľ svieti pekne dohora, rodina sa v rovnakom počte stretne aj o rok. Ak je plameň sviece krivý, ten ku komu sa nakláňa, do roka zomrie.

Ako vyzerá Štedrá večera vo vašej rodine? Ktoré tradičné vianočné pokrmy nesmú chýbať na vašom sviatočnom stole?