Prezidentský palác vytvoril novú reláciu: Na riziká sociálnych sietí a dezinformácií upozorňuje hlava štátu

SLOVENSKO / Slováci naďalej čerpajú najviac informácií z televízie, no významným zdrojom sú pre nich aj spravodajské portály na internete. Každý ôsmy Slovák, ktorý sa chce niečo dozvedieť, však radšej uprednostní články či videá na sociálnych sieťach. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry AKO pre reláciu Na hrane.

"Zverejní sa nejaký článok, do 5 minúť tam máte niekoľko tisíc reakcií, veľká časť je dezinformačná, nemáte ani čas rozmýšľať, či to tak je alebo nie," uviedol v relácii TV JOJ Analýzy Na hrane výkonný riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích. Sociálne siete sú podľa agentúry AKO zdrojom informácií pre 12 percent Slovákov. Toto číslo pritom výrazne prevyšuje rádiá.

Zároveň správy šíria najrýchlejšie zo všetkých médií a ľudia si pri nich najmenej overujú, čo je pravda. Stačí, že to zdieľa niekto známy. "Ak dôverujete podľa výskumu tomu človeku, čo to zverejnil, tak dôverujete aj tej informácii a podľa výskumu ľudia už príliš nepátrajú, aká je dôveryhodnosť toho, čo sa tam píše," tvrdí Hřích.

"Čítate článok na nejakom webe, ktorý vyzerá ako spravodajský web, počúvate opakované reči nejakého influencera na internete, ktorý má nesmierny dosah a veríte tomu," hovorí poradca Ministerstva obrany SR pre hybridné hrozby Victor Breiner. "Televízie stále sú extrémne vplyvné, ale zároveň ich ten internet dobieha. Tri milióny ľudí na Slovensku je už na Facebooku zaregistrovaných, z nich väčšina je aj aktívnych užívateľov, to je naozaj veľký počet ľudí," tvrdí poradca prezidentky a odborník na hoaxy Jakub Goda. 

Na riziká sociálnych sietí upozorňuje aj prezidentka Zuzana Čaputová

Prezidentský palác preto vytvoril vlastnú reláciu, kde chce ukázať, na čo si pri surfovaní internetom dať pozor. "Má výrazný vplyv, má veľmi dobre urobené sociálne siete, veľmi dobre tam komunikuje a myslím si, že aj na tej dôveryhodnosti sa prejavuje, že môže zachytiť ľudí naprieč politickým spektrom," hovorí producent Ján Gordulič. 

Podľa odborníka na dezinformácie sociálne siete núkajú používateľom príbuzný obsah, teda témy, ktoré ich najviac zaujímajú a zo zdrojov, ktoré majú na danú vec podobný pohľad. Naopak, opačné názory sa k nemu vôbec nemusia dostať. "To vlastne ovplyvňuje to, čo mi vidíme, čo my čítame, aké informácie dostávame. Je to taká základná znalosť toho prostredia, ktoré teraz tak intenzívne používame," hovorí Goda. 

"Pomohla by určite regulácia sociálnych sietí, aj keď to nie je v rukách práve nášho štátu, ale prebieha to na európskej úrovni, kde by tie algoritmy mohli byť nastavené tak, aby nešírili toxický obsah," hovorí šéfredaktor infosecurity.sk Matej Spišák

Dôležitá je emócia hnevu

Práve príspevky s negatívnym či urážlivým obsahom majú na sociálnych sieťach najvyššiu sledovanosť. "Je zrejmé, že časť politikov prekukla to, že keď budú neustále písať ostrejším a vyhrotenejším jazykom, tak bohužiaľ, prináša to efekt na sociálnych sieťach," tvrdí Goda. A v neposlednom rade sociálne siete vplývajú aj na to, ako sa cítime. "Sú aj interné výskumy FB, ktoré hovoria, že sociálne siete môžu mať vplyv na množstvo depresií a úzkosti medzi mladými ľuďmi," dodal Goda.