Za zelenú energiu si poriadne priplatíme, Európska únia má jasné ciele

BRATISLAVA / Už dlho sa hovorí o zdražovaní cien energií, ktoré by výrazne mohlo ovplyvniť to, ako bude vyzerať rok 2022. Priestor na riešenie komplexného problému sa každým dňom zužuje, pričom posilňujúcich faktorov je viacero.

"Nejde iba o jeden dôvod, ale o ich skupinu. Všetky sa stretli a priniesli historickú situáciu v raste cien," hovorí analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Martin Vlachynský. Každý rok v tomto čase prichádza k vyššiemu dopytu z dôvodu zimy, no tentokrát je do mixu nutné pridať aj politické napätie.

Vzťahy medzi Európskou úniou a Ruskom sú na bode mrazu, čo prináša problém s dodávkou plynu smerujúceho z východu. Aby toho nebolo málo, západ presadzuje tvrdé kvóty, ktoré majú za cieľ znížiť ekologický dopad využívania energií. "Boj za nízkouhlíkovú ekonomiku dostáva na sile a zadarmo to nebude," varuje guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír.

Ukazuje na čísla za posledné obdobie. "Ak by ceny energií, dreva, kovov a plastov importovaných zo zahraničia zostali na úrovni minulého roku, tak podniky by len za september ušetrili asi 310 miliónov eur," vysvetľuje. Plánované je zníženie produkcie skleníkových plynov o viac než polovicu, a to do necelej dekády. "To, čo si Európska únia stanovuje, je dosť mimo aktuálnej reality a reality blízkej budúcnosti. Z emisných cieľov sa stali také politické preteky krásy," tvrdí Vlachynský.

Slováci by podľa ministra životného prostredia s prísnymi kritériami problém mať nemali. "Sme premianti v klimatickej kríze a máme veľkú šancu splniť všetky ciele," povedal Ján Budaj. To však neplatí pre všetky krajiny európskeho spoločenstva, Poľsko je známe svojou závislosťou na energii z uhlia.

Vyzerá to na patovú situáciu, z ktorej nevyjde spokojný nikto. Väčšina Slovákov by si za "čistejšiu" energiu bola ochotná priplatiť, no len do výšky desiatich percent, a to na splnenie cieľov stačiť nebude. Pri zvýšených cenách však verejná mienka hovorí jasne. "Tretina Slovákov by bola ochotná zaplatiť o štvrtinu vyššie ceny, ale len sedem percent by bolo spokojných s priplatením vo výške polovice," uzavrel výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský.