Aj bratislavský hrad hlása, že na obete holokaustu sa nezabúda ani 77 rokov po oslobodení Osvienčimu

BRATISLAVA / Dňa 27. januára 1945 bol oslobodený nacistický koncentračný tábor Auschwitz – Birkenau. V roku 2005 bol 27. január vyhlásený Organizáciou Spojených národov za deň, keď si svet pripomína obete holokaustu.

V najväčšom koncentračnom a vyvražďovacom tábore, do ktorého nemeckí nacisti a ich prisluhovači z ďalších krajín, vrátane vtedajšieho Slovenského štátu, vyviezli svojich spoluobčanov, do oslobodenia prišlo o život viac ako 1,1 milióna ľudí. Zavraždení boli najmä Židia, ale aj Rómovia a príslušníci mnohých ďalších národností či osoby, ktoré nacisti označili za politických nepriateľov. 

Medzinárodné heslo #WeRemember, teda Nezabúdame, ktoré sprevádza spomienkové udalosti a prejavy na sociálnych sieťach, bolo premietané aj na budovu bratislavského hradu:

+3 fotky

Vysvietenie hradu na pamiatku obetí holokaustu

Za pomoc pri ukrývaní židovských spoluobčanov, ktorým sa tak podarilo prežiť holokaust, udelilo izraelské múzeum holokaustu Jad Vašem v priebehu ostatných desaťročí ocenenie Spravodliví medzi národmi približne 28 000 ľuďom z 50. krajín.

"Zhruba 200 záchrancov ešte žije, väčšinou v Európe," povedal pre portál ABC News riaditeľ Jad Vašem Dani Dayan. "Vzhľadom na to, že antisemitizmus rastie na všetkých piatich svetadieloch, je potrebné opakovane zdôrazňovať morálnu veľkosť týchto ľudí a ich činov."

V Poľsku, kde pred holokaustom žila najväčšia židovská komunita v Európe, nacistickí okupanti trestali pomáhanie Židom popravou nielen jednotlivcov, ale celých rodín, ktoré pomáhali. 

"Milióny ľudí stratili počas holokaustu dôstojnosť aj život pre zvrátenú ideu rasovej a etnickej nerovnosti." Zdôraznilo to Ministerstvo spravodlivosti SR (MS SR) vo svojom profile na sociálnej sieti v súvislosti s dnešným Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu.

Rezort spravodlivosti sa pri tejto príležitosti pripojil k iniciatíve #WeRemember, ktorá upozorňuje na hrôzy holokaustu počas druhej svetovej vojny. Ide o kampaň Svetového židovského kongresu v spolupráci s UNESCO.

„Nenávisť a extrémizmus by už v dnešnej demokratickej spoločnosti nemali mať miesto. No aj napriek tomu sa s nimi, žiaľ, stále stretávame. Miera nenávisti a agresie v spoločnosti a na internete často prekračuje únosné hranice. Považujeme preto za dôležité vystupovať proti prejavom fašizmu, extrémizmu, xenofóbie, rasizmu, či diskriminácie rôzneho druhu. Je to povinnosť aj voči všetkým tým, ktorých pamiatku si dnes pri príležitosti oslobodenia koncentračného tábora v Osvienčime pripomíname,“ uzavrelo MS SR.

Snahu porovnávať pandemické opatrenia so štátom riadenou masovou vraždou opakovane kritizuje aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.

„O to viac zdôrazňujeme potrebu vysvetľovať udalosti holokaustu pravdivo," uviedla. Zároveň pripomenula, že počas holokaustu boli medzi miliónmi poslanými na smrť aj naši spoluobčania. „Židia, Židovky, Rómovia, Rómky či ľudia patriaci k ďalším menšinám. Preživších je medzi nami každým rokom menej a dôležitosť pripomínať si hrôzy druhej svetovej vojny o to viac stúpa," zdôraznila Patakyová.

Vojnový slovenský štát prijal protižidovské zákony, ktoré boli ešte tvrdšie, ako v hitlerovskom Nemecku:

​