Jar prichádza už vo februári, negatívne to vplýva na hmyz, vtáky aj ľudí

BRATISLAVA / Nachádzame sa len v polovici kalendárnej zimy, no už teraz môžeme vidieť vykvitnuté bahniatka či snežienky. Jar sa každým rokom ponáhľa viac a viac, pričom tento trend sa začína vymykať kontrole.

Priskoré kvitnutie môže v prípade výkyvov teploty spôsobiť vážne problémy. "Ak príde mráz a zmrazí kvety, nebudú si môcť vytvoriť plody," varovala botanička Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Eva Zahradníková. Hrozí aj narušenie prirodzeného cyklu, skorý príchod jari dokáže prekvapiť hmyz, ktorý rastliny nestihne opeliť. Toto riziko je ale malé, príroda normálne nemá so zachovaním rovnováhy problém. "Hmyz začne lietať o čosi skôr, a tak k nesúladu často nedochádza," povedal zoológ Slovenskej akadémie vied Marek Semelbauer.

Ak by k tomu predsa len došlo, rastliny by sa uchýlili k vegetatívnemu spôsobu rozmnožovania, ten ich však degeneruje. "Splošťuje sa ich zásoba génov, ktorými sa bránia a adaptujú na zmeny v životnom prostredí," uviedol Michal Martinka z Univerzity Komenského.

Zmeny podnebia majú negatívny dopad hlavne na sťahovavé vtáky, neriadia sa totiž teplotou, no dĺžkou denného svetla. Oneskorený prílet môže znamenať stratu obživy. "Hmyzu prebehne cyklus, vzniknú dospelé jedince namiesto húseníc, a kým prídu vtáky z Afriky, tak už je neskoro," vysvetlil Semelbauer. To má za následok premnoženie, či naopak vyhynutie, istých živočíšnych druhov. Pocítia to aj pôdne mikroorganizmy, ktoré narazia na nedostatok živín.

Za posledné stáročia prichádza podľa britských vedcov jar v priemere o celý mesiac skôr, pričom najväčší posun zažívame práve v treťom tisícročí. Neovplyvňuje to len rastliny či vtáky, tento trend sa týka aj nás a odborníci sa zhodujú v tom, že nie je ideálny.