Diaľnica z Bratislavy do Košíc a nová stanica v hlavnom meste: Po schôdzi parlamentu bliká svetielko nádeje

BRATISLAVA / O oboch kompetentní hovorili, že sú ich prioritou. No diaľnica D1 z Bratislavy do Košíc sa dokončenia stále nedočkala. A hlavná železničná stanica v Bratislave márne čaká na rekonštrukciu.

Hlavná stanica je už nočnou morou Bratislavy a aj primátor Matúš Vallo po svojom zvolení o nej hovoril, ako o jednej z najväčších výziev. Diaľnica D1 z Bratislavy do Košíc sa už stáva legendou a možno ju prirovnať k stavbám hradov, či katedrál v minulosti. A to aj cenou.

Otázka je, o ktorej sa začalo hovoriť skôr?

"Hlavná stanica, nielen budova, ale aj priľahlé územie je presne to, ako nemá vyzerať akýkoľvek verejný priestor v 21. storočí. Je hanbou nielen v očiach turistov," hovorí primátor Bratislavy Matuš Vallo. Rekonštrukcia tejto stanice sa spomínala už po roku 1989. Plány boli, problémy s realizáciou tiež. Kozmetických úprav sa dočkala napríklad pred svetovým hokejovým šampionátom. "Čistenie, maľovanie zábradlí, výsadba kvetín, frézovanie chodníkov a ciest," informuje bývalý primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. 

Nádej na to, že by hlavné mesto konečne malo novú železničnú stanicu vznikla opäť na začiatku tohto týždňa. "Štát na to nikdy nemal peniaze, nemá peniaze, ani nikdy peniaze na to mať nebude," hovorí minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina). Preto bude mesto aj rezort čakať na investora. "Toto je horizont 4 až 5 rokov," tvrdí Doležal. 

O prepojení západného Slovenska s východným už snívali naši pradedovia

Už v roku 1938 noviny informovali o diaľnici, ktorá mala viesť z Prahy do Brna, Trenčína, Žiliny a Prešova. Tento plán sa napokon realizoval inak. A zatiaľ, čo z hlavného mesta Česka do Brna už funguje, z Bratislavy do Košíc je to stále plán, ktorého realizácia sa s každým sľubom ukončenia odkladá.

Sľubov s termínmi dokončenia diaľnice bolo veľa

Ostalo len pri nich. Diaľnica z Bratislavy do Košíc by mala mať 512 km, dostavať treba ešte viac ako 100 km. Kedy sa to podarí je otázne. Jeden z tých optimistickejších termínov sú roky 2031-2035. Jej výstavba sa pritom začala v roku 1972. "Sú to ekonomické problémy, aj odborné problémy, ale hlavne aj politické problémy. Ale hlavnú trasu východ, západ a minimálne dve spojenia sever a juh, sme už určite mali mať," hovorí generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák. 

Po štvrtkovej schôdzi parlamentu bliká svetielko nádeje, že by sa veci mohli urýchliť. Vzhľadom na dĺžku výstavby diaľnice naprieč Slovenskom už možno hovoriť o legende, no rekonštrukcia hlavnej železničnej stanice v Bratislave ju má šancu napodobniť.