Biožuvačka je stopercentne rozložiteľná

Biožuvačku z mayských dažďových pralesov prvýkrát predstavili 30. marca 2009 v Anglicku a Slovensko bolo druhou krajinou na svete, kde mala svoju premiéru.

Aj keď prírodná žuvačka nebude mať podľa jeho slov nikdy podporu výrobcov klasických žuvačiek, ide o určitú formu pražuvačky, teda hmoty, ktorú generácie žuvali už pred stáročiami.  

Biožuvačka je už dostupná v súčasnosti aj na slovenskom trhu. Pochádza z druhého najväčšieho dažďového pralesa na svete, z Gran Petén v juhovýchodnom Mexiku, ktorý pokrýva plochu 1,3 milióna hektárov v štátoch Quintana Roo, Campeche a Yucatán.

Niektoré zo stromov pralesa sú staré viac než 300 rokov a ťaženie gumy je generačnou záležitosťou. Takouto praxou sa podľa Popovca stromy nepoškodzujú. Naopak 50 družstiev, združujúcich asi 2000 chicleros /čítaj čikleros/, mužov, ktorí narezávajú stromy, sa o stav pralesa pozorne stará.

Tzv. chicleros, v doslovnom preklade "gumoví robotníci", zo stromov chicozapote extrahujú latex a vyrábajú chicle /čítaj čikle/, hlavnú ingredienciu pre žuvačku. "Na rozdiel od predstáv rozšírenej, no nekompletnej koncepcie ochrany životného prostredia, kľúčom k ochrane týchto dažďových pralesov nie je neprítomnosť ľudí. Práve naopak, prítomnosť uvedomelých komunít, ktoré trvalo udržateľne tieto vzácne a starodávne džungle spravujú," vysvetlil Popovec.

Výrobok prírodnej žuvačky z mayských pralesov získal ocenenie Fair Trade plus, pretože družstvá chicleros produkujú kompletne celý produkt v krajine pôvodu suroviny. Predávanie hotovej žuvačky namiesto gumy chicle pre priemerného chiclera znamená podľa Popovca šesťkrát vyšší príjem.

"Latex sa extrahuje z 30 m vysokých stromov vytvorením kľukatých povrchových zárezov na kôre, ktoré postupne vedú do vrecka umiestneného pri spodnej časti kmeňa," opisuje Popovec získavanie latexu zo stromov. Kvapkajúca miazga pomaly plní vrecká. Každý strom dáva pri zbere v priemere päť kg hmoty a do ďalšieho zberu odpočíva šesť až sedem rokov.

Potom sa kvapalný latex varí, dehydruje a pretvára na lepkavú pastu, ktorá sa naťahuje, hnetie a formuje do obdĺžnikových tehličiek, ktoré po vychladnutí tuhnú.

Každá takto vzniknutá "marketa" je starostlivo označená výrobcom a pretože trvalo udržateľné spravovanie dažďových pralesov je certifikované organizáciou FSC (Forest Stewardship Council), takéto označenia obsahujú dôležité informácie, ktoré zahŕňajú meno chiclera, ktorý vykonal zber a presné miesto stromu v pralese, z ktorého zber pochádza. Podľa Popovca len málo produktov ponúka takto dokonalú spätnú vystopovateľnosť.

Gumový základ žuvačky sa za horúca mieša s biosladidlami, napríklad so zdravým agávovým sirupom s nízkym glykemickým indexom a prírodnými arómami. Lisuje sa a tvaruje na žuvačkové prúžky. Z hľadiska konzumácie patria medzi základné prednosti žuvačky absencia umelých prísad a sladidiel, živočíšnej želatíny a prirodzená bezlepkovosť.  

"Jednou z veľkých výhod zloženia tejto žuvačky je biodegradovateľnosť. Po jej použití sa všetky jej prírodné zložky v priebehu niekoľkých týždňov premenia na prach," upozornil Popovec. Túto výhodu stopercentnej rozložiteľnosti podľa neho ocenia najmä veľké mestá, ktoré každoročne vynakladajú obrovské sumy na čistenie dlažieb od rozšliapaných žuvačiek.

Biožuvačku z mayských dažďových pralesov prvýkrát predstavili 30. marca 2009 v Anglicku a Slovensko bolo podľa Popovca druhou krajinou na svete, kde mala svoju premiéru. "Dnes patrí do ponuky milovníkov žuvačiek v celej Európe," dodal Popovec.