Slovensko sa pripravuje na budúcnosť bez ruského plynu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / V súvislosti so súčasnou politickou situáciou sa čoraz častejšie naskytá otázka - čo by sme robili bez ruského plynu? Najnovšie skutočnosti ukazujú, že odpoveď nemusí byť strašiakom, alternatívne možnosti sú v riešení.
V zásobníkoch je plynu na súčasnú vykurovaciu sezónu dosť. "V tejto chvíli môžeme povedať, že by sme nemali mať problém za žiadneho scenára," uviedol výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský. Minister hospodárstva sa ale už teraz trápi s ďalším obdobím, ktoré začína v septembri. "Plyn je stále strašne drahý a ekonomika sa tomu bude musieť prispôsobiť úspornými opatreniami alebo ho nahrádzať biomasou alebo inými možnosťami," vysvetlil Richard Sulík.
Najhrozivejšou eventualitou je úplne zastavenie toku zo strany Rusov, táto krajina je zodpovedná za približne 90 percent celkovej spotreby na Slovensku. Podľa analytika INESS, Martina Vlachysnkého, by to prinieslo drastické zvýšenie cien energií. Zatiaľ sa však nie je čoho báť, Moskva posiela do Európy až štvornásobné množstvo plynu oproti januáru, čo sa dá odôvodniť obrovskými nákladmi vojenského ťaženia. Netreba zabúdať na to, že v prípade prerušenia spojenia by poriadne utrpelo aj Rusko, dodávka energií tvorí takmer 5 percent hrubého domáceho produktu krajiny.
V krajnom prípade máme dve možnosti, jednu spomenul už spomínaný expert. "Vyžadovalo by si to kombináciu maximálneho navýšenia prepravy z iných krajín - teda z Nórska a severnej Afriky - a výrazné úsporné opatrenia na strane spotreby," ponúkol riešenie Vlachynský. Tou druhou je dovoz skvapalneného plynu LNG a k nej už Slovensko pristúpilo. V marci ho má do terminálu na ostrove Krk doraziť 80 miliónov kubických metrov. "Jeden takýto tanker zabezpečí celé Slovensko na asi týždeň," povedal Sulík.
Viacerí odborníci sa zhodujú, že hľadanie riešení, ktoré nezahŕňajú Kremeľ, prichádza neskoro. Ide o graduálny proces a zmenu nemôžeme čakať zo dňa na deň. "Bude potrebné, aby napríklad aj Nemecko prehodnotilo rozhodnutie o uzavretí funkčných a bezpečných jadrových elektrární, pretože tie by mohli nahradiť značnú časť toho ruského plynu," uzavrel bývalý minister financií Ivan Mikloš.