V súvislosti s vojenskými útokmi sa rieši aj otázka bezpečnosti biologických laboratórií

SLOVENSKO/SVET / Rusko vyhlásilo, že Ukrajina vlastní sieť biologických laboratórií, financovaných Spojenými štátmi. V ten istý deň Svetová zdravotnícka organizácia, vyzvala Ukrajinu, aby zničila všetky patogény, ktoré má vo svojich výskumných zariadeniach. V tejto súvislosti sa natíska otázka bezpečnosti laboratórií, ktoré pracujú s vysoko nebezpečnými patogénmi, prípadne ich majú uskladnené. Také laboratóriá sú totiž na celom svete a sú bežnou súčasťou vedeckého výskumu.

Jedno z laboratórií, ktoré pracuje s potenciálne nebezpečnými patogénmi, patrí Virologickému ústavu SAV. "Kam patrí aj SARS CoV2, ale aj vírusy kliešťovej encefalitídy, žltej zimnice," vysvetlil virológ Boris Klempa. S nebezpečnejšími patogénmi, ako je napríklad ebola, toto laboratórium nepracuje, keďže nie je vybavené ochrannými prvkami kategórie štyri. "Najvyšší stupeň 4, to sú tie známe z amerických akčných filmov, kde sú ľudia v skafandroch so samostatným prívodom vzduchu," dodal Klempa. Laboratórium s takouto výbavou, civilná veda nemá. Má ale laboratóriá tretieho stupňa bezpečnosti, ktoré pracujú s patogénmi, ktoré sa šíria vzduchom. "V laboratóriách je vytváraný permanentný podtlak, vzduch prechádza filtrami predtým, ako je vypustený von," vysvetlil Klempa.

V laboratóriách sa nachádzajú nebezpečné patogény

S nimi výskumníci bezprostredne pracujú, ďalšie uskladňujú zamrazené vo svojich archívoch. Za mierových časov je ich únik do prostredia nepravdepodobný. V prípade hrozby požiaru, teroristického útoku, alebo vojenského útoku, sa situácia môže prudko zmeniť. "Neviem ako by sme zasahovali, keby hrozil útok na Bratislavu," skonštatoval Klempa.

V prípade napadnutia takéhoto laboratória, je veľmi diskutabilné, či by naozaj došlo k všeobecnému ohrozeniu obyvateľstva. Požiar, alebo bomba, by zničila aj patogény, ale tlaková vlna zrejme nie."Pravdepodobne by bol celý materiál znehodnotený, pokiaľ by s ním niekto nemanipuloval," vyjadril sa Klempa. Ak by sa materiál dostal do rúk teroristov alebo okupantov, museli by vedieť, ako z nej urobiť reálnu biologickú zbraň. "Na žiadnom mieste nie je skladované také množstvo patogénov, ktorý by bol použiteľný ako zbraň," vysvetlil Klempa. Navyše, skôr ako by nejaký útok hrozil, ochranu nad laboratóriom, by prevzali bezpečnostné zložky štátu. "V prípade hrozby teroristického útoku na civilné laboratóriá, by polícia plnila úlohy predovšetkým podľa zákona o policajnom zbore," vysvetlila Denisa Bárdyová, hovorkyňa PPZ SR. "V súvislosti s vojnou na Ukrajine, všetky vojenské útvary, vrátane tých, ktoré pracujú s chemickými a biologickými látkami, boli uvedené do stavu zvýšeného stupňa bojovej pohotovosti," dodala Martina Kakaščíková, hovorkyňa Ministerstva obrany SR.