Slovensko má nadvýrobu potravín, stabilizovať by sa mali aj ceny

SLOVENSKO / Európa vrátane Slovenska má nadvýrobu potravín a hladu sa preto obávať nemusíme. Navyše prudký nárast cien potravín sa čoskoro stabilizuje. Problémom bude úroda na Ukrajine a hrozba hladu v severnej Afrike, kam sa lode s obilím z Ukrajiny nemôžu dostať. Mohla by pomôcť Európa, musela by výrobu zvýšiť. Lenže nemôže, pretože nebude dostatok umelých hnojív. Táto situácia spojila krajiny východnej Európy, aby sa agropotravinárske komory stretli v Bratislave a zjednotili svoje potravinárske politiky.

Dopestovať plodiny za ceny, aké boli doteraz, už asi nebude možné, ale dobrou správou je to, že nedostatok potravín na Slovensku ako aj v Európe nehrozí. "Na Európu sa spolieha celý svet a severná Afrika. Z Ukrajiny sa lode nedostanú," povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komisie Emil Macho. 

Krajiny EÚ ako aj Slovensko vyrába viac potravín, ako spotrebuje a vyváža ich do sveta, a teda pomôcť aj severnej Afrike. "Európa bude musieť vyrábať viac potravín," uviedol Macho. Tu nastáva problém. Za posledných pár rokov v dôsledku pandémie a teraz vojnového konfliktu sa podľa poľnohospodárov situácia dosť zamotala. Hlavne s takmer štvornásobným nárastom cien umelých hnojív. "Je otázne či dokážeme bez hnojív udržať výrobu. Pred rokom to bolo okolo 200 eur, teraz 800 eur za liadok či močovinu," povedal Ján Doležal, Agrárna komora ČR. 

Taktiež rastie cena nafty, náklady na mzdy a obmedzenia v súvislosti s uhlíkovou stopou. Krajiny tzv. troch morí, čo sú vlastne postkomunistické krajiny Európy sa spojili a dohodli v Bratislave na spoločnej politike voči Bruselu. "Aby si uvedomili, že potraviny nerastú v supermarketoch," uviedol Macho. Od európskych politikov žiadajú, aby v tomto čase upustili od tzv. zelenej agendy. "Odložte a zmiernite dopad green deal na poľnohospodárstvo," povedal Macho. 

V Europarlamente nevidia dôvod. "Green deal s cenami umelých hnojív nemá nič spoločné. Tie ovplyvňuje cena plynu," uviedol europoslanec Martin Hojsík. Naopak, podľa neho to otvára možnosti ako využívať organické hnojivá, na čo upriamil pozornosť aj delegát z Česka. "Budeme využívať maštaľný hnoj," povedal Doležal. Na to je potrebné, aby Brusel podporil živočíšnu výrobu. Rezervy sú aj inde. "Tá repka, ktorá rastie na poliach, tento rok by mala ísť do potravinárskeho oleja," povedal Hojsík.