Ukrajinky na Slovensku nazaháľajú. Viaceré z nich čakajú na svoju prvú výplatu

BRATISLAVA / Ocitli sa zo dňa na deň samé v cudzej krajine, bez mužov, len s deťmi a jednou igelitkou. Po mesiaci sa už snažia uživiť samé. Reč je o mamičkách z Ukrajiny, ktoré sme v marci stretli s neistotou v očiach na internátoch Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety. Práca, aj keď náročnejšia, sa dá nájsť aj za jediný mesiac.

​Keď sem prišli nevedeli ani slovo po slovensky a boli bez práce. Na jazyku pilne pracujú a vracia sa im aj úsmev. "Postupne sú už šťastnejší. Pomaly sa ale integrujú. Pracujú ako šičky, upratovačky alebo zdravotné sestry," povedal kvestor Vysokej školy zdravotníctva sociálnej práce sv. Alžbety Rastislav Hochman. 

Tatianu sme stretli ešte v marci. Z Charkova ušla s dcérou len v tom, čo mali na sebe. Už vtedy ukazovala, že sa obe učia slovensky. Dnes už dcéra uvažuje, kam pôjde na Slovensku na strednú a Tatiana má 2 zamestnania a čaká na prvú výplatu. "Pracujem ako upratovačka a prvý deň aj ako inžinierka v jednej firme. Slovenčinu zatiaľ nutne nepotrebujem, potrebujem hlavne matematiku," povedala Tatiana. 
Jediné, čo v nej ostáva, sú spomienky na bombardovanie. Sama popisovala, ako svojím telom nedávno zakryla dcéru, keď v tme spoza okna uvidela blikajúc e svetlá. Až potom si uvedomila, že je to len smetiarske auto a, že je na Slovensku v bezpečí. "Ukrajinu mám v srdci, ostali mi tam blízki, ale Slovensko je môj druhý domov, dobrosrdeční ľudia nám tu pomohli," uviedla Tatiana. 

Mamička Žena na Ukrajine šila, teraz balí tovar v internetovom obchode. Vstáva nadránom, aby sa presunula za prácou mimo Bratislavy, aby uživila seba a dieťa. No nesťažuje sa. "Začiatok bol ťažký, ale zvykli sme si. Pracujem na dve smeny. Áno, učila by som sa rada slovensky, ale nemám čas. Buď vstávam nadránom na jednu smenu alebo prichádzam neskoro z druhej smeny. A, keď prídete domom, potrebujete si oddýchnuť," uviedla Žena. 

Ďalšia mamička prišla so synom z Kyjeva. Práca jej ostala pôvodná, pracuje online, rovnako sa na diaľku vzdeláva jej syn. "Začali sa mi pred týždňom opäť ozývať klienti. Keď sme prišli, bola to veľká neistota. Spoznali sme už viac ľudí aj krásnu Bratislavu. Akurát syn by si rád našiel športový krúžok," povedala. Všetky maminy už rozumejú, no robí stály problém dohovoriť sa napríklad u lekára alebo v obchode.
"Keď hľadám v potravinách, používam prekladač v mobile alebo to vizuálne rozpoznám, vždy ma tiež prekvapí vysoká cena, keď si to prepočítam na hrivny," povedala Tatiana. 
"Neviem si zatiaľ predstaviť, ako vysvetlím lekárovi, čo mi je alebo kaderníčke, čo potrebujem," uviedla Žena.  Všetky, ale na svoju prvú výplatu iba čakajú a do výdajného charitatívneho miesta vysokej školy, preto stále chodí veľa Ukrajincov. "Ich prvý príjem príde až v máji 
Títo ľudia, ale denne dokazujú, že sa chcú o seba postarať sami a dobrosrdečnosť vrátiť. "Oni to, čo dostali chcú vrátiť a pomáhajú ako dobrovoľníčky," uviedol Hochman.