V kreslených filmoch nosí ježko na chrbte jabĺčka, v skutočnosti tam má odolné baktérie

BRATISLAVA / Ani antibiotiká nemusia byť zázračný liek a niekedy skrátka nezaberú. Patogény, ktoré spôsobujú napríklad zápaly pľúc, sa stávajú čoraz odolnejšie. Odborníci si najskôr mysleli, že je to len nadužívaním antibiotík, neskôr ale zistili, že rezistencia voči týmto liekom vzniká aj v odpadových vodách a najnovšie aj v prírode, konkrétne na ježkoch. Navyše patogény spôsobujúce tzv. nemocničnú nákazu sa stávajú odolnejšie voči dezinfekčným prostriedkom. Veda hľadá riešenia a u nás na Slovensku nasadila do boja biologickú zbraň - vírusy.

Pred takmer storočím Alexander Fleming objavil antibiotiká z prírody a dnes zas medzinárodný tím vedcov objavil rezistenciu voči ním opäť v prírode na pokožke ježka.

"Štúdia dospela k tomu, že sme si mysleli, že rezistencia stafylokokov vznikajú v dôsledku užívania antibiotík, v dôsledku činnosti ľudí," vraví Július Hodosy z Ústavu molekulárnej biomedicíny LF UK.

Už nejaké desaťročia odborníci upozorňujú na potrebu znížiť užívanie antibiotík, ktoré voči týmto patogénom nezaberajú a spôsobujú tak vážne až smrteľné ochorenia ako napríklad zápal pľúc, otravu krvi alebo zápal močových ciest.

Neskôr výskumníci objavili ďalší zdroj rezistencie, a to sú odpadové vody, do ktorých sa dostávajú antibiotiká v nižších koncentráciách.

"Sú to tie koncentrácie, ktoré nezabíjajú baktérie, ale práve naopak, spôsobujú selekčný tlak, vďaka ktorým si dokážu tieto baktérie vytvárať mutácie vedúce k rezistencii," vysvetľuje Lucia Birošová z oddelenia biochémie a mikrobiológie FCHPT STU.

A najnovšie vedci objavili aj tretí zdroj rezistencie - je ním príroda, konkrétne ježkovia. Medzi ich pichliačmi získavajú baktérie rezistenciu voči antibiotikám už stáročia, len sa o tom nevedelo.

"Ježkovia si tie antibiotiká vytvárajú sami na pokožke," hovorí Július Hodosy.

Ježkov sa však nemusíme báť, stačí dodržiavať základnú hygienu, najmä umývať si ruky. A to sa týka aj domácich zvierat. Veľké problémy s rezistenciou patogénov má nemocničné prostredie. A to nielen voči antibiotikám, ale najmä voči chemickým prostriedkom, ktorými ich likviduje. 

Napriek tomu tzv. nemocničná nákaza zostáva problémom nemocníc v celom svete. Jednu z nádejí, ako si poradiť so stafylokokom zlatým, prinášajú britskí vedci v podobe výlučkov larvy muchy bzučivky zelenej, ktoré obsahujú molekuly odolné voči tejt superbaktérii. Ďalšou nádejou sú slovenskí vedci s výskumom baktériofágov.

"Baktériofágy sú vlastne vírusy, ktoré infikujú baktérie, je to dobrý vírus," hovorí Lucia Bocánová z Ústavu molekulárnej biológie SAV.

Tieto vírusy infikujú iba konkrétne baktérie a zničia ich. Dokážu však vyriešiť aj problém nemocničného prostredia, kde aj po najúčinnejších dezinfekčných prostriedkoch na povrchoch nemocničných plôch zostávajú tzv. biofilmy.

Na problém s nadužívaním antibiotík upozorňujú mnohé výskumy:

​