Humanitárna turistika? Niektoré rodiny prechádzajú cez hranicu viackrát počas dňa

UKRAJINA/SLOVENSKO / Matka s pätnástimi deťmi, ktorá prekračuje slovensko–ukrajinskú štátnu hranicu aj šesťkrát do týždňa. Do tašiek si nabalí množstvo potravín a oblečenia a ďalší deň to zopakuje. Naše úrady preto začali hľadať spôsob, ako takúto humanitárnu turistiku zastaviť.

"U nás sa stále strieľa, je to tam veľmi ťažké. Preto ideme do Nemecka, aj s našimi troma vnukmi," hovoria obyvatelia Mykolajivskej oblasti. Na Ukrajine niet rodiny, ktorej by vojna nezmenila život. Hrozba raketových útokov stále trvá po celej krajine a letecký poplach vyháňa ľudí do podzemia aj v Zakarpatskej oblasti. V západnej časti Ukrajiny sa ale od začiatku ruskej agresie nebojovalo. "Čo sa týka ľudí, ktorí prichádzajú z vojnových oblastí, ako je Mykolajiv, Mariupoľ, Cherson, tak tí majú istým spôsobom aj oprávnenie, lebo oni prišli o všetko. Tí, ktorí sú tu, ale tento dôvod nemajú," tvrdí poradca premiéra SR pre Ukrajinu Edurad Buraš. Problém nie je v tom, že prídu na Slovensko, ale v tom, že si od nás odnášajú humanitárnu pomoc, ktorá nie vždy končí tam, kde by mala.

Niektoré rodiny prechádzajú cez hranicu viackrát 

Miestni obyvatelia upozorňujú na to, že niektoré rodiny prechádzajú cez hranicu aj viackrát počas dňa. "My sme mali stále požiadavky z hraničných priechodov Ubľa a Vyšné Nemecké, že k nám chodia početné skupiny Rómov, hlavne matky s 15 a lebo dvadsiatimi deťmi," informuje Buraš. "Sme zistili, že mnohí mali zamestnanie v Kyjeve, v Chersone, a to je všetko stopnuté, takže ten dopad na nich je tvrdý, a to bol dôvod, prečo viackrát prechádzali cez hranicu kvôli pomoci," uviedol splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ján Hero. 

S nedostatkom potravín bojuje v Zakarpatskej oblasti vyše 50 % percent Rómov

Zlepšiť situáciu by mal pomôcť presun pomoci na ukrajinskú stranu. "My sme už dnes vyviezli na konkrétne miesta najmä pohánku, cestoviny, konzervy, paštéty, mrkvu, zemiaky," informuje prezident Maltézskej pomoci Slovensko Július Brichta. V oblastiach, z ktorých prichádza najviac Rómov vytvorili koordinačný tím, ktorý bude na rozdeľovanie pomoci dohliadať. Tvoria ho zástupcovia obce, cirkvi a rómskej komunity. "Dali sme im aj tisíc tašiek, aby to rozdelili spravodlivo do tých rodín," hovorí Brichta. 

Zmeny vraj nastali aj priamo na hraničných priechodoch

"Už robia evidenciu na hranici, odkiaľ prichádzajú, aký majú dôvod a ako často prichádzajú," informuje Buraš. "My sa tešíme, že to upozornenie bolo na niečo dobré, takže už neutekajú, ale na pomoc čakajú. Na druhej strane je to zaväzujúce, že keď sme sľúbili, že pomoc privezieme, tak ju musíme priviezť," tvrdí Brichta.