Do platnosti vstupuje novela zákona o odstraňovaní envirozáťaží. O peniaze môže pripraviť aj vás

BRATISLAVA / Ľudia, ktorí žijú v lokalitách zamorených starými envirozáťažmi, môžu od stredy, 1. júna, očakávať nepríjemné prekvapenie. Do platnosti totiž vstupuje novela zákona o odstraňovaní pozostatkov starého znečistenia. Základnou zmenou je, že ak štát takúto záťaž odstráni, vynaložené peniaze bude povinne od majiteľov pozemkov vymáhať. Či už z miest, obcí, od podnikateľov, alebo bežných užívateľov pozemkov. A tak si v schránkach môžu nájsť neočakávanú faktúru aj bez toho, aby o tom vôbec vedeli.

Skládka nebezpečného toxického odpadu v bratislavskej Vrakuni patrí medzi najväčšie slovenské envirozáťaže. "Patríme v ATP rebríčku medzi prvých 5 na Slovensku," hovorí starosta mestskej časti Vrakuňa, Martin Kuruc. Na toto dedičstvo komunizmu môžu čoskoro doplatiť obyčajní Slováci, ktorí s ním vlastne nemajú nič spoločné.

Práve na prvý pohľad neviditeľná skládka odpadu po niekdajšom Istrocheme robí miestnym obrovské starosti desaťročia. Na základe prieskumov vytvorili odborníci takzvaný kontaminačný mrak. Teda plochu, kde je znečistená podzemná voda. Na odstránenie tejto záťaže sa čaká roky. "Uložil to tu štát, a preto si myslím, že by to mal aj štát odstrániť," hovorí Martin Kuruc. 

Odstránenie by pre dotknutých Vrakunčanov mohol podľa novelizovaného zákona o odstraňovaní envirozáťaží znamenať nepríjemné nečakané prekvapenie, a to faktúru na nemalú sumu peňazí. 

Z novely zákona o odstraňovaní envirozáťaží: "Ak štát uskutoční z verejných prostriedkov sanáciu environmentálnej záťaže, ktorá sa nachádza na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom, alebo správcom nie je štát, je povinný požadovať od vlastníka náhradu finančných prostriedkov vynaložených na vykonanie sanácie." 

"Pochybujem, že by ľudia bývali na pozemkoch, ktoré znečistené ako envirozáťaž," tvrdí minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). "Si zoberme, že bytový dom stojí na pôde, kde 18 metrov pod tým je spodná voda kontaminovaná, bytový dom nemá ani záhradku, čiže nemajú tam čo pestovať, vodu majú napojenú na vodovod a kanalizáciu a mali by sa spolupodieľať na odstraňovaní envirozáťaže, čo mi príde naozaj divné," hovorí Kuruc. 

"Štát ako zodpovedný za odstránenie takejto envirozáťaže sa zbavil tejto zodpovednosti a chce si ju dať preplatiť voči vlastníkovi, ktorý s touto záťažou absolútne nič nemá," uviedol výkonný riaditeľ  Klubu 500 Tibor Gregor. 

Prípadov, kde sa súkromné nehnuteľnosti ocitli v takzvanom kontaminačnom mraku sú desiatky, možno až stovky na celom Slovensku. Ich majitelia sa tak teraz dostávajú do slepej ulice. Ak by po vyčistení záťaže, o ktorom mimochodom ani nemusia vedieť, nezaplatili vystavený účtu, štát im nehnuteľnosť zablokuje vo svoj prospech. "Nič také sa nestane, ani nič také v zákone nie je," hovorí Budaj. 

Takto reagoval šéf envirorezortu, potom, čo sme ho upozornili na nezmyselnosť schválenej legislatívy. Pôvodne narýchlo predloženej poslaneckým návrhom. Ktorý neskôr tiež vetovala aj prezidentka. "Namietala najmä na neprimeraný zásah do vlastníckych práv. Vyjadrila aj isté pochybnosti o súlade tohto zákona s ústavou," informuje hovorca prezidentky Martin Strižinec. 

Nič nepomohlo a prelomením veta už prvého júna zákon začne platiť. No podľa experta z klubu 500 je potrebné nový zákon, čo najskôr novelizovať. "Musí byť upravený tak, aby len v prípadoch, ak je vlastníkom osoba, ktorá zodpovedá za vznik envirozáťaže, tak aby len táto mala povinnosť odstraňovať túto environmentálnu záťaž," hovorí Gregor.