Osemtisíc pre každého ako odškodnenie. Zemplínčania pripravujú žalobu na štát
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
DOLNÝ ZEMPLÍN / Na Dolnom Zemplíne začali pripravovať rozsiahlu žalobu na štát a fabriku Chemko Strážske. Dôvodom je preukázateľné zamorenie štyroch okresov toxickými PCB látkami, ktoré trvá už viac ako 60 rokov. Škodlivé látky sa tak dostali do tela desať tisícov miestnych obyvateľov. Podľa právnej analýzy, ktorú dal vypracovať europoslanec Hojsík, majú títo ľudia nárok na odškodnenie.
"Ak by sa to dalo preukázať, dá sa rátať s nejakou sumou, možno niekde okolo osemtisíc eur," hovorí Ján Fenčák, starosta obce Nižný Hrušov.
Právna analýza konečne potvrdzuje, že ľudia majú nárok na odškodnenie. Život v regióne Dolného Zemplína je totiž plný utrpenia.
"Môžu žalovať ako súkromného znečisťovateľa, takže firmu Chemko, ktorá stojí za znečistením a ich nástupcov. Ale môžu žalovať aj štát," uviedol europoslanec a objednávateľ právnej analýzy, Martin Hojsík.
Štát totiž aj napriek informáciám, ktoré mal k dispozícii, vôbec nekonal v prospech obyvateľov. Výsledkom je znížená cena ich nehnuteľností, zhoršený prístup k pitnej vode a vážne zdravotné problémy.
"Rakovina, štítna žľaza, rôzne iné nádorové ochorenia, problémy s dýchacími cestami. Asi toto najviac," uviedol starosta Fenčák.
Problém toxických a karcinogénnych látok nie je doteraz vyriešený a odstránený. Prvotná sťažnosť poškodených obyvateľov tak bude adresovaná Ministerstvu životného prostredia SR.
"Štát musí za to niesť zodpovednosť. Aby aj títo občania mali šancu na odškodnenie. Napríklad v podobe dotovania spotreby vody," vyhlásil minister životného prostredia Ján Budaj.
Obyvatelia tomu ale neveria. Proces odškodnenia by sa mal spustiť už v najbližších týždňoch. Cieľom je, aby bol pre obyvateľov úplne bezplatný.
"Nájsť právnickú kanceláriu, ktorá by bola ochotná ponúknuť zastupovanie obyvateľom Zemplína," odporučil Martin Hojsík.
"Budeme chcieť od nich osobné údaje, zaevidovať ich, aby sme s nimi vedeli komunikovať ďalej," dodal Ferenčák.