Záchranári začali s testovaním elektromobilu. Má im pomôcť dostať sa k pacientovi skôr ako sanitka

KOMÁRNO / Záchranári v Komárne majú za sebou prvé týždne testovania elektromobilu. Mal by slúžiť ako auto takzvanej randevú posádky, aby sa lekár k pacientovi dostal skôr ako záchranári na sanitke. Zároveň chcú zbierať skúsenosti do budúcnosti, keď už budú elektrické aj dodávky, aby mohli uvažovať aj o takýchto sanitkách.

Najnovšie auto záchranárov má pod kapotou 265 koní, v týchto dňoch začali s testovaním prvého elektromobilu. "Snažíme sa otestovať, či elektromobily budú použiteľné aj v podmienkach zdravotnej záchrannej služby," vysvetlil riaditeľ ZZS ZaMED v Komárne, Matej Polák. Najprv testujú dojazd auta pri rýchlej jazde s majákmi, ďalej budú zisťovať, aké zdravotnícke prístroje a materiály sa doň zmestia, aby bolo čo najpoužiteľnejšie. "V tretej fáze ho chceme testovať ako auto tzv. randevu posádky, čo je nový typ ambulancie zdravotnej záchrannej služby. Ide o posádku, ktorá je zložená z jedného lekára a jedného vodiča, výhodou tejto posádky v malých osobných autách je, že je oveľa mobilnejšia, rýchlejšie príde na miesto zásahu a dokáže vypomôcť záchranárskym posádkam," dodal Matej Polák.

Je to akýsi predvoj sanitiek, ktorých posádka následne už len v prípade potreby odvezie lekárom stabilizovaného pacienta. "Výhodou tohto systému je, že ten lekár je k dispozícii pre viacero posádok bez lekára," vysvetlil Martin Michalov, hlavný lekár ZZS ZaMED. Na Slovensku je lekárskych posádok výrazne menej, ako posádok zložených z dvoch záchranárov. Aj keď záchranári sú odborníci na urgentné stavy, niektoré úkony môže ale urobiť len lekár. "Dá sa s ním rýchlejšie manévrovať, má rýchlejší krútiaci moment, dokáže dosiahnuť vyššie rýchlosti, takže toho lekára dopraví na miesto udalosti rýchlejšie, než klasická veľká sanitka," dodal Martin Michalov.

Testovaný elektromobil má tabuľkový dojazd 400 kilometrov pri normálnej jazde. Výhoda je, že každá stanica záchrannej služby je zároveň dobíjacím miestom, keďže aj klasické naftové sanitky potrebujú po výjazde dobiť všetky zdravotnícke prístroje. "Čo nám ukazuje zatiaľ, to je okolo 300 až 350 kilometrov, na jedno nabite, ale treba si uvedomiť, že aj bežná posádka RZP má zhruba 300 až 400 kilometrov nájazdy za 24 hodín fungovania. Takže ak urobím výjazd 100 kilometrov, tak za dve hodiny mám opäť nabité baterky na plnú kapacitu," opísal Matej Polák. V zahraničí už tento model funguje a v prípade kritického stavu pacienta, sa tam jazdí mimo mesta aj 200 kilometrovou rýchlosťou. "Odporučenie výrobcu je, že by v zábehu nemalo prekračovať 160 km/h, takže išlo sa s ním takouto rýchlosťou zatiaľ," skonštatoval Martin Polák.