Správy v Threeme boli podľa posudku v šifrách. Kočner chcel dokázať opak prekvapivým spôsobom

PEZINOK / Už tretí deň pokračuje súdne pojednávanie v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku bude pred súdom vypovedať Matej Karásek z Filozofickej fakulty UK, ktorý má bližšie ozrejmiť komunikáciu, vrátane emotikonov, v čase okolo vraždy novinára a jeho snúbenice.

Prečítajte si tiež

Políciu v časoch bývalej vlády riadil Norbert Bödör - pred súdom to povedal Bernard Slobodník

​Viac ako 83 tisíc správ si museli prečítať experti z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Snažili sa skompletizovať a prelomiť šifry v komunikácii v aplikácii Threema medzi Kočnerom a Zsuzsovou.

Už od začiatku vyšetrovania prípadu sa javili miestami čudné správy až nezmyselné. Prokurátori spolu s políciou v nich od začiatku videli zmysel. Ako napríklad v tej, kde po vražde poslal Kočner Zsuzsovej správu so smrtkou a 50kou. Čo by v preklade mohlo symbolizovať aj sumu 50 tisíc eur, ktoré mali byť vyplatené sprostredkovateľom vraždy. "Je to dôležitý moment, sú tam aj iné kľúčové momenty," uviedol prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Matúš Harkabus. Komunikácia medzi Kočnerom a Zsuzsovou sa od prevalenia Threemy javila ako veľmi dôležitý dôkaz. Aj preto ju nechali prokurátori rozlúštiť expertnému vedeckému tímu. Zisťovali, jednak to, či sa potvrdí, že si obaja obžalovaní písali v šifrách, ale aj to, čo ich intenzita komunikácie mohla znamenať. "Ukázalo sa nám, že niektoré slová, alebo slovné spojenia, alebo výrazy, sa veľmi významne vyskytujú práve v čase okolo dátumu vraždy," povedal člen expertného tímu Matej Karásek. 

Expertný tím zložený z vedcov z religionistiky, etnológie, muzeológie či sociológie zložil a zatriedil túto komunikáciu do kategórií a následne ju vyhodnotil s jednoznačným záverom. "S veľkou pravdepodobnosťou sa jedná o šifry. A že sa vyskytujú na časovej osi v dobách okolo toho 21. týždňa. Teda v časovom rozmedzí okolo 15. a 22. februárom a následne veľmi rapídne prudko klesá," povedal člen tímu Matej Karásek.

Kočner a jeho obhajoba tento profesionálny rozbor namieta. Tvrdia, že znalecká interpretácia sa vôbec nezhoduje s realitou a chýba jej kontext. Táto argumentácia priniesla do pojednávania opäť raz zaujímavý moment. A to súvislosti s komunikáciou, kde si Kočner so Zsuszovou píše o kožných problémoch. Kým člen expertného tímu tvrdil, že ide o šifru, Kočner to chcel pred sudkyňou vyvrátiť skutočne zvláštnym spôsobom. "Trpím histamínovou intoleranciou, to je choroba, ktorá má mnoho alergií. A jednou z tých alergií je, vyrážky a zapálená koža a tak ďalej. Ak súd uzná za vhodné, môžem sa aj vyzliecť," konštatoval Kočner. "Lieči sa a mala by byť k tomu zabezpečená zdravotná dokumentácia," doplnil advokát Marek Para.

Proces s Marianom Kočnerom a ďalšími obžalovanými sa však ani dnešným dňom nekončí. S najväčšou pravdepodobnosťou bude pokračovať aj na jeseň. Prokurátor avizuje prekvapenie. "Sú navrhnutí v mojom dôkaznom návrhu svedkovia, ktorí doposiaľ neboli vypočutí. Minimálne dvaja. Ale nebudem predbiehať, ktorí sú to," informoval prokurátor Harkabus. 

+12 fotiek

Marian Kočner

​

Predvolali svedka, ktorý mal Jána Kuciaka sledovať

Súd ako svedka v pondelok, 11. júla, predvolal bývalého policajta Štefana Mlynarčíka. Toho spolu s bývalým príslušníkom finančnej správy Miroslavom Kriakom Peter Tóth v roku 2017 najal na sledovanie novinárov, vrátane neskôr zavraždeného Kuciaka. Kriak pred súdom v obnovenom procese už vypovedal v júni tohto roka.

Mlynarčík pred súdom vypovedal už v pôvodnom procese týkajúcom sa vraždy Kuciaka v januári 2020. Ako vtedy uviedol, myslel si, že sledovanie novinárov vykonáva pre štát, konkrétne pre Slovenskú informačnú službu. Na sledovanie ho podľa vlastných slov najal Miroslav Kriak, ktorého sám považoval za morálneho človeka odhodlaného bojovať za spravodlivosť. "Všetky zadania dával pán Kriak,“ povedal Mlynarčík v roku 2020 a dodal, že Petra Tótha stretol iba na krstoch kníh a osobne ho nepoznal. Prevažná činnosť tímu bola podľa Mlynarčíka zameraná na monitorovanie bratislavského baru Next Apache. Dôvodom malo byť podozrenie na drogovú trestnú činnosť. Pokyny na individuálne sledovanie osôb podľa Mlynarčíka členovia tímu brali skôr s nevôľou.