Typy faktúr, ktoré sa najčastejšie vystavujú na Slovensku

INZERCIA / Pri fakturácii sa zvyčajne stretnete s ôsmimi druhmi faktúr. Doklady sa líšia podľa účelu alebo typu dodávateľa – platiteľ DPH má iné povinnosti než neplatiteľ, živnostník musí uviesť na faktúre iné informácie než nepodnikateľ. Zopakujte si základy, aby ste si vo fakturácii udržali prehľad.

1. Bežná faktúra, neplatiteľ DPH

Základný typ faktúry. Na doklade od neplatiteľa DPH musí byť uvedené:

• meno a priezvisko dodávateľa (ak ide o živnostníka),

• názov firmy (ak ide o s. r. o.),

• fakturačná adresa (t. j. sídlo),

• IČO,

• označenie registra, v ktorom sa dá dodávateľ vyhľadať (živnostenský alebo obchodný register).

Ak navyše vediete účtovníctvo, nesmie na vami vystavených faktúrach chýbať ani:

• údaj o zápise vrátane oddielu a vložky,

• popis tovaru alebo služby, za ktoré fakturujete,

• fakturovaná suma,

• dátum vystavenia faktúry.

Všetko ostatné je na bežných faktúrach od neplatiteľov DPH nepovinné.

2. Bežná faktúra, platiteľ DPH

Na tejto faktúre musia byť všetky informácie relevantné pre neplatiteľa (pozri vyššie). Okrem nich na doklady patrí:

• daňové identifikačné číslo dodávateľa,

• označenie odberateľa,

• rozsah a druh dodávanej služby či množstvo a druh tovaru,

• jednotková cena bez dane,

• základ dane,

• sadzba a výška dane,

• dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia (ak sa líši od dátumu vystavenia faktúry),

• evidenčné číslo dokladu.

Povinnosti pro tvorbu faktúr pre fyzické osoby a firmy sú rovnaké.

3. Bežná faktúra od nepodnikateľa

Takéto faktúry vystavujú ľudia, ktorí si len príležitostne privyrábajú. Ak súčet ich ročných príjmov nepresiahne 500 eur, nemusia nič zdaniť alebo akokoľvek evidovať príjmy.

Príkladom je hobby cukrár, ktorý dvakrát ročne upečie tortu na svadbu.

Faktúra od nepodnikateľa nemá predpísanú podobu. Kvôli lepšiemu prehľadu odporúčame, aby sa v nej objavili tieto informácie:

• meno a adresa dodávateľa,

• informácia o odberateľovi,

• popis služby,

• fakturovaná suma,

• spôsob úhrady.

V prípade, že patríte medzi nepodnikateľov, dajte si pozor, aby vaše ročné príjmy nepresiahli 500 eur. Inak musíte zárobok zdaniť. A v prípade pravidelných zárobkov si založte živnosť.

4. Zálohová faktúra

Teraz sa dostávame k členeniu faktúr podľa účelu. Zálohová faktúra slúži na preplatenie aspoň časti zákazky vopred – napr. vytvoríte faktúru na 30 % celkovej sumy.

Zálohových faktúr môžete vytvoriť viac, najprv zmienených 30 %, potom ďalších 30 % a zvyšných 40 % zákazník doplatí pri prevzatí tovaru alebo vykonaní služby.

Tzv. zálohovka nie je účtovným ani daňovým dokladom, nevstupuje do účtovníctva alebo DPH. Je to len akási výzva k platbe. Ak zákazník nezaplatí, nemusíte zálohovú faktúru stornovať.

5. Proforma faktúra

Väčšinou ľudia nerozlišujú proformu od zálohovky. V praxi sa však líšia: zálohovú faktúru vystavujete na časť celkovej sumy, proforma faktúru vytvoríte, keď od zákazníka vyžadujete uhradenie celej sumy vopred.

Inak platí, že proforma nevstupuje do účtovníctva alebo evidencie. Ak teda klient platbu neuhradí, môžete proforma faktúru nechať tak.

6. Vyúčtovacia faktúra

V prípade, že zákazníkovi vystavíte zálohovú faktúru (alebo proforma faktúru), musíte po pripísaní úhrady vystaviť vyúčtovaciu faktúru – niekedy sa označuje ako konečná faktúra.

Tento typ faktúry už je účtovným dokladom a patrí teda do účtovníctva. Ak patríte medzi platiteľov DPH, sú vaše vyúčtovacie faktúry aj daňovým dokladom.

Na faktúre určite uveďte, akú časť ceny už klient zaplatil a koľko mu zostáva doplatiť – na proforma faktúre to pravdepodobne bude niečo ako:

• zákazník už zaplatil 2 000 eur,

• zostáva doplatiť 0 eur.

7. Čiastková faktúra

Tento typ faktúry sa zvyčajne vystavuje za služby, ktoré ste zákazníkovi už odviedli. Často ich používajú napríklad stavebné firmy, ktoré chcú spätne preplatiť dokončenú prácu.

V zásade teda ide o typ zálohovej faktúry – len s tým rozdielom, že neplatíte vopred, ale spätne.

Čiastková faktúra vstupuje do účtovníctva a pre platiteľov DPH je daňovým dokladom. Ak používate čiastkové faktúry, je možné na konci zákazky vystaviť vyúčtovaciu faktúru (pozri vyššie).

8. Zápočtová faktúra

Napriek tomu, že legislatíva tento pojem nepozná, v praxi sa zápočtové faktúry používajú. Ide o zápočet vystavenej faktúry proti faktúre prijatej.

Tento typ faktúry podnikatelia používajú, ak je ich odberateľ zároveň aj dodávateľom. Modelová situácia je takáto:

• vystavíte faktúru na 2 500 eur,

• klient vám pošle faktúru na 1 500 eur,

• vykonáte zápočet pohľadávok a záväzkov,

• klient vám doplatí 1 000 eur.

Pri doplatku je nevyhnutné vystaviť faktúru na celých 2 500 eur, inak budete mať v účtovníctve neporiadok.

Akúkoľvek faktúru vystavíte s iDokladom

Fakturačná služba iDoklad vám uľahčí vystavovanie faktúr, či už ste platiteľ alebo neplatiteľ DPH, aj keď používate zálohovky alebo čiastkové faktúry.

Vďaka intuitívnej aplikácii vystavíte akúkoľvek faktúru pomocou pár kliknutí. Vyskúšajte si iDoklad na 30 dní zadarmo. A potom je už len na vás, či vám stačí vytvorenie faktúry zadarmo, alebo zvolíte niektoré z platených predplatných.