Mestá a obce sa pokúšajú o zadržiavanie vody. V Bratislave už začali s prvými úpravami

BRATISLAVA / Dlhotrvajúce sucho učí ľudí, aká je voda vzácna. Často aj tá "zadarmo", priamo z oblohy, zbytočne tečie do kanalizácie. Zachytávanie dažďovej vody pritom nemusí byť iba záležitosťou záhradkárov. V Bratislave už začali s prvými úpravami. V obci Chrenovec Brusno to zobrali úplne od podlahy a zo striech obecných budov nevyjde ani kvapka nazmar.

Na jednej strane sucho a potom príde dážď voda tečie do kanála, alebo stojí na chodníkoch. Dva paradoxy, ktoré si už uvedomujú aj v Bratislave v mestskej časti Nové mesto. "Jemnou terénnou úpravou svahu dosiahneme také vyspádovanie, aby voda vsakovala na hranici medzi chodníkom a trávnatou plochou. Čiže voda bude prirodzene stekať z chodníka do trávy," povedal komunikačný manažér Bratislava - Nové mesto Ján Borčin. 

Jama neostane iba jamou, dočasne do nej navezú štrk a po čase tu nasadia kvety a rastliny. V Bratislave majú ešte jednu jamu - Park Jama. A aj tu už pri jeho výstavbe rátali so zberom dažďovej vody. "V podzemí pod parkom sú vytvorené priestory, do ktorých steká voda, ktorá sa využíva na ďalšie zavlažovanie," uviedol Borčin. 

V obci Chrenovec Brusno pri Prievidzi končí dažďová voda v špeciálnych vodozádržných zariadeniach. "Boli sme úspešní a získali sme 213 000 eur na projekt pomocou, ktorého zachytávame dažďovú vodu z troch budov – z obecného úradu, kultúrneho domu a školy," povedal starosta obce Tibor Čičmanec. 

Dažďovú vodu zachytávajú do nádrží umiestnených nielen nad zemou, ale aj pod zemou. Zmestí sa sem 100 kubíkov vody. "Keď sme chceli používať vodu, museli sme použiť vodu z kohútika, vody je však nedostatok, ale my máme," uviedol Čičmanec. 

Dažďovú vodu používajú na závlahu zelene a napoja na ňu aj fontánu. Okrem nádob na zachytávanie vody na viacerých miestach nahrádzajú betónové plochy trávnatými. "Betónová dlažba išla preč, tu bude tráva," povedal Čičmanec. Všetky čerpadlá na závlahu sú navyše poháňané cez solárne panely.