Do zemného plynu v potrubí sa už primiešava 10 percent vodíka. Zmes je bezpečná, jej spaľovanie má nižšie emisie

DUNAJSKÁ STREDA / Zelená politika Európskej únie je stále v hre. Plány čistejších energií a znižovania emisií ani napriek vojne nezapadli prachom. Nezaostáva ani Slovensko, ktoré začalo do plynu pridávať čistý vodík. Zisťovali sme, aké sú prínosy, ale aj riziká tohto projektu.

Prvým miestom, kde sa na Slovensku v plynových rúrach ocitol aj vodík je obec Blatná na Ostrove na juhu krajiny. Pribúdať by postupne mali aj ďalšie. Cieľ je jasný: vyskúšať, ako sa nová zmes správa v potrubiach a ako na ňu reagujú domáce spotrebiče. Za dva mesiace skúšobnej prevádzky však nehlásia žiadny problém.

"Projekt je realizovaný tak, aby občania nemali potrebu čokoľvek na svojich spotrebičoch meniť," hovorí Marek Smatana, manažér projektu H2Pilot. Tie staršie pre istotu pravidelne monitorujú. Prvotné obavy občanov o bezpečnosť sa nenaplnili. "Nikto si nič nevšimol, lebo ja mám tiež doma takéto spotrebiče a vôbec žiadny rozdiel," priblížila starostka obce Blatná na Ostrove Terézia Földváry .

Spokojná je aj distribučná spoločnosť, ktorej potrubia nemajú s novou zmesou žiadny problém. “Vyzerá to tak, že nebude potrebné budovať siete nanovo, ale že bude stačiť urobiť len drobné zmeny v sieti," uviedol generálny riaditeľ SPP Martin Hollý .

V rámci pilotného projektu, ktorý potrvá do konca septembra primiešavajú v stanici do plynu 10 % vodíka. Do konca roka výsledky vyhodnotia a ak dopadnú dobre, vodík by sa mal postupne dostať do celej distribučnej siete, ktorá je druhá najrozvinutejšia v Európe. “Je tá ambícia, aby do roku 2035 bolo možné do 20 percent vodíka a viac primiešavať do plynárenskej siete" povedal Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ SPNZ. Záleží aj na cene a tiež na tom, či si ho dokážeme doma sami vyrábať a skladovať.

“Európska únia má cieľ do roku 2030 20 miliónov ton vodíka, aby bolo k dispozícii," povedal Hollý. Tento projekt by nám však v súvislosti s vojnou na Ukrajine mohol pomôcť aj v rámci energetickej bezpečnosti. “Nebudeme musieť dovážať väčšie objemy zemného plynu, ale nahrádzať ich domácou produkciou vodíka alebo biometánu," vyjadril sa Richard Kvasňovský. Plyn na Slovensku by tak postupne mohol byť čoraz zelenší a najmä náš.