Pred 30 rokmi bola schválená Ústava SR: Spoločnosť potrebuje ústavu, aby sa nezneužila moc, tvrdí Čaputová
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky, ktorá vznikla 1. januára 1993 po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, schválila Slovenská národná rada, pred 30 rokmi, Ústavu SR. Jej prijatie z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok – Deň Ústavy SR. Ústava SR sa skladá z preambuly a deviatich hláv. Počas svojej existencie prešla viacerými novelizáciami, a to v rokoch 1998, 1999, 2001, 2004, 2005, 2006, 2010, 2011, 2012, 2014, 2015, 2017 a raz sa menila ústava aj v rokoch 2019 a 2020.
Zuzana Čaputová: Nestačí ústavu jeden deň v roku oslavovať, ale predovšetkým ju treba 365 dní v roku dodržiavať
"Naša ústava dnes oslavuje 30. výročie svojho prijatia. Pre život štátu nie je 30 rokov taká dlhá doba, ako pre život človeka. Na druhej strane, je to už dosť dlhá doba na to, aby sa vystriedali rôzne situácie, pokojné i krízové, v ktorých sa mohlo ukázať fungovanie mechanizmov zavedených našou ústavou. Hoci z európskeho a svetového pohľadu naša ústava stále nepatrí medzi "staré", svojím trvaním už prekonala desiatky iných ústav s podstatne kratším životom," povedala v úvode príhovoru prezidentka Zuzana Čaputová a dodala, že v republikánskej ére našej štátnosti je súčasná ústava dokonca druhou najdlhšie platnou ústavou.
V príhovore prezidentka povedala, že ako ľudia nie sme dokonalí a dokonalými sa nestaneme ani nástupom do ústavných funkcií, ktoré umožňujú vykonávať moc a ovplyvňovať tak život štátu a ľudí. "Naopak, vtedy môže najľahšie prísť pokušenie a príležitosť moc zneužiť. Práve preto spoločnosť, ktorá chce byť slobodnou, potrebuje ústavu: má obmedzovať a vytvárať nástroje na účinnú kontrolu tých, ktorí vykonávajú moc v mene ľudu. Táto moc nám nepatrí, je nám len dočasne zverená ľudom, ktorému máme slúžiť. Obmedzenie a kontrola moci kladie prekážku jej zneužívania, a tým otvára cestu k naplneniu hlavného účelu ústavy, ktorým je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca. Účinne chrániť práva a slobody všetkých je však možné iba v prostredí, kde platia pravidlá, na ktorých sme sa ako spoločnosť zhodli. V prostredí, kde sa ústavou vytvorené kontrolné mechanizmy neberú ako zlo, ktorému sa treba vyhnúť, ale ako nástroj, ktorý nás má všetkých chrániť," vyjadrila sa prezidentka.
Na záver dodala, že Deň Ústavy patrí v našej tradícii stále medzi novšie štátne sviatky, no za tri desaťročia si v našom povedomí nepochybne našiel svoje miesto. "Neuspokojme sa však len s tým, že ústavu budeme raz v roku formálne oslavovať. Ak oslavy prijatia ústavy nemajú byť len estrádou bez hlbšieho významu, ktorá poslúži na zakrytie nedostatočného rešpektu k nej, potom nestačí ústavu jeden deň v roku oslavovať, ale predovšetkým ju treba 365 dní v roku dodržiavať."
Boris Kollár: Ústava by si zaslúžila viac úcty, jej text treba skúmať
Ústava SR by si zaslúžila od nás všetkých viac úcty i rešpektu. Je potrebné jej text skúmať a nájsť kritické miesta, ktoré by bolo treba zhodnotiť, prípadne zmeniť. Z ústavy by sa nemal stať neustále meniaci sa zákon, v ktorom sa ľudia nebudú vedieť orientovať. Vyhlásil to predseda Národnej rady SR Boris Kollár počas slávnostnej schôdze pri príležitosti 30. výročia prijatia Ústavy.
"Ústava by mala popisovať len najvšeobecnejšie princípy, na ktorých je štát postavený," doplnil a povedal, že by sa z nej nemal stať sústavne meniaci sa zákon, v ktorom sa ľudia nebudú vedieť orientovať. Prijatie Ústavy SR bolo podľa presedu národnej rady jedným z krokov na ceste k pokojnému a organizovanému rozdeleniu federácie. "Avšak napriek tomu, že sa naša spoločná cesta s českými bratmi vtedy rozdelila, dnes si nás, Slovákov, za tento odvážny krok vážia," pripomenul s tým, že česká mincovňa pri príležitosti 30. výročia prijatia Ústavy SR venovala poslancom NR SR 150 špeciálnych strieborných mincí. "Tento dar je nielen znakom pretrvávajúcej spolupatričnosti, ale aj prejavom úcty k našej ústave, ktorá tvorí základ slovenskej štátnosti," dodal.
Eduard Heger: Schválenie Ústavy SR pred 30 rokmi bolo významným krokom pri napĺňaní jeho štátotvorných ambícií
"Schválenie Ústavy SR pred 30 rokmi bolo prejavom svojbytnosti slovenského národa a zároveň významným krokom pri napĺňaní jeho štátotvorných ambícií," vyhlásil premiér Eduard Heger počas slávnostnej schôdze. Zdôraznil, že ústava zohrala a zohráva dôležitú úlohu v obrane demokracie a slobody. Slovensko je podľa jeho slov demokratickou republikou a takou aj musí ostať.
"Dnes, 30 rokov od schválenia Ústavy SR, s pocitom hrdosti i nádeje môžem povedať, že vždy, keď sme sa ocitli na historickej križovatke, sme sa nakoniec rozhodli ísť správnou cestou," uviedol premiér s tým, že sme zostali slobodnou krajinou slobodných ľudí a patríme do širokej rodiny demokratických štátov. Premiér nepovažuje za náhodu, že sme zvládli náročné momenty histórie a pokračujeme vo svojom národnom príbehu ako zvrchovaný demokratický štát. "Je to výsledok mnohých politických zápasov, v ktorých nakoniec zvíťazili ľudia, ktorí zostali verní ideálom novembra 1989," uviedol.
Vyzdvihol úlohu ústavy v obrane demokracie a slobody, pretože je jednak súborom hodnôt, o ktoré opierame svoju štátnosť a tiež súborom pravidiel, ktorými sa riadime. Poznamenal, že uznávať základné práva a slobody občanov vrátane ich politických práv nie je vždy samozrejmosť. "U nás je však samozrejmosťou, že sa od Nežnej revolúcie vždy uskutočnili slobodné a demokratické voľby," povedal a za samozrejmosť označil aj to, že sa politické strany podriaďujú volebným výsledkom a občania si strážia slobodu slova a prejavu.
Pred 30 rokmi bola schválená Ústava SR