V boji s vysokými cenami energií by Európe mohol pomôcť spoločný nákup plynu. Zaručí rozumnejšie ceny

BRATISLAVA / Je to malý zázrak. Aj takto by sa dala označiť zmena energetickej politiky v Európe a odklon od závislosti na Rusku. Európske zásobníky zemného plynu sú naplnené na vyše 90 percent a vyzerá to tak, že blížiacu sa zimu by sme mohli prežiť bez veľkých problémov. Otázniky však visia nad tou ďalšou, ktorá by mohla byť ešte zložitejšia.

Napriek tomu, že podiel ruského plynu na dodávkach do Európy klesol na približne 10 percent, jeho množstvo v zásobníkoch je nezanedbateľné. Európski lídri si preto už teraz lámu hlavy, ako ho nahradiť, keď prestane tiecť úplne.

Jedným z riešení je spoločný nákup plynu pre celú úniu, čo by mohlo zabezpečiť istotu dodávok a dlhodobo akceptovateľné ceny.
“Budú sa hľadať cesty a spôsoby, ako tento plyn nakúpiť, a potom ho prerozdeliť v rámci nejakého mechanizmu solidarity pre jednotlivé členské štáty,“ uviedol výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský.

Najmä pri skvapalnenom zemnom plyne sa núkajú dodávatelia z celého sveta, vrátane Austrálie. Lepšie podmienky by mal zabezpečiť práve spoločný postup celej únie. "Toto je naša jediná a zásadná protizbraň proti energetickej vojne a energetickej manipulácii s trhmi, energiami a plynom, ktorú s nami pán Putin vedie už niekoľko dlhých mesiacov," povedal minister hospodárstva Karel Hirman.

Kremeľ však podiel na aktuálnom stave odmieta. “Naše činy a rozhodnutia nie sú namierené proti nikomu, robíme nič, aby sme spôsobovali problémy,” vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin.

“Energetická kríza najmä v Európe nie je len krátkodobý šok. Preorientovanie sa na iné zdroje energií a následky vojny tu budú dlho. Táto zima preto bude výzva, no tá v roku 2023 môže byť ešte horšia,” uviedol riaditeľ výskumu Medzinárodného menového fondu Pierre-Olivier Gourinchas.

Na stole je preto otázka, či s dodávateľmi podpísať dlhodobé kontrakty, ktorým sa až do tohto roku Európa snažila vyhnúť. Okrem toho, s veľkými investíciami do plynu sa už nerátalo. Keďže vybudovanie novej infraštruktúry zhltne nemalé prostriedky, Európska únia a jej investičná banka budú musieť zobrať plyn na milosť a o niekoľko rokov predĺžiť jeho podporu.

“Tie rokovania s dodávateľskými krajinami, ako je napríklad Alžírsko, smerujú aj k tomu, aby sa tá existujúca plynárenská infraštruktúra využívala nielen na dodávky zemného plynu, ale aj vodíka,“ priblížil Richard Kvasňovský.

Práve krajiny severnej Afriky majú totiž ideálne podmienky na solárnu energiu a výrobu zeleného vodíka, ktorý možno považovať za energiu budúcnosti.