Najhoršie je, keď musíme pacientovi povedať, že ho nemôžeme operovať, hovorí lekár Varga
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Lekári z Univerzitnej nemocnice v Bratislave podávajú hromadné výpovede. Viac o tom porozprával lekár z neurochirurgického oddelenia UNB Kristián Varga.
Aké sú dôvody výpovedí lekárov?
"Dôvody výpovedí sú v súlade s 8 požiadavkami, ktoré deklarovalo aj Lekárske odborové združenie. Tie sú v zmysle, že ďalej sa už takto nedá fungovať, čo sa týka aj čakacích dôb na operácie. Ako bolo povedané, my musíme vysvetľovať tým pacientom, prečo ich odsúvame a prečo ich nevieme zoperovať ani na ďalší deň. Dôvodom je aj nedostatok personálu."
S akými situáciami sa stretávate, ktoré sú pre vás neúnosné?
"Pacient čaká mesiac na operačný výkon, je doma v bolestiach, musí s tým fungovať. O mesiac príde do nemocnice, dajme tomu máme tam akútnejšie a závažnejšie stavy, ktoré nevieme zoperovať, tým pádom my pacienta prijmeme s tým, že na ďalší deň ho možno zoperujeme, no na ďalší deň mu musíme vysvetľovať, že prišlo niečo akútne a nemáme druhú sálu voľnú. V tom prípade ho musíme prepustiť v takom zlom stave ako prišiel a dať mu druhý termín."
Je to pre vás ťažké?
"Samozrejme, že je to ťažké vysvetľovať pre nás. My to nevieme ovplyvniť. V podstate sme ako dispečeri a telefonujeme, vybavujeme a snažíme sa to ovplyvniť, no nie všetko je v našich kompetenciách."
Vy ste z tých mladších lekárov. Aj keď máte mladších kolegov naokolo, máte ambíciu a motiváciu takto pracovať aj naďalej?
"Zostali sme v slovenských nemocniciach, zaujímame sa o slovenských pacientov, len tie podmienky, ktoré sú nám vytvárané, sú stále horšie a horšie, hádžu nám polená pod nohy. Keď to porovnám s mladšími kolegami, ktorí odišli do zahraničia, je to pre nás na zaplakanie."
Koľko medikov z vášho ročníka ostalo na Slovensku?
"Na Slovensku ich zostalo zopár a drvivá väčšina odišla do zahraničia."
Keď počúvate svojich kamarátov, čo vám najviac na Slovensku chýba?
"Najviac nám chýba to riešenie, v zmysle dostatok personálu, čiže v zahraničí sa operuje nonstop. Majú dostatočný počet lôžok, zdravotných sestier, lekárov. To znamená, že na jedného lekára nie je toľko práce."
Čo budete robiť, ak budú výpovede platné?
"To uvidíme, keď nastúpi platnosť výpovedí. Ja mám takisto nevyčerpaných 35 dní dovolenky, takže by som sa rád venoval viac aj rodine."
Aký bol pre vás najhorší osobný príbeh, čo vás aj osobne vzalo?
"Najhoršie príbehy sú tie, keď pacientovi musíme oznámiť, že ho nemôžeme v ten deň operovať, keď sme ho už prijali, pretože prišli akútnejšie stavy, napríklad nádory na mozgu, ktoré musíme do dvoch týždňoch zoperovať. Vedeli by sme cez deň operovať aj na dvoch sálach, no možné to nie je. To znamená, že pacient, ktorý prišiel s ľahšou diagnózou, ale tiež je v bolestiach, musíme mu oznámiť, že buď počká u nás v nemocnici, každý deň to budeme posúvať, oni sú na lačno, alebo ak budeme mať málo lôžok, pošleme ho domov. On doma čaká, volá si záchranné služby, je hospitalizovaný v iných nemocniciach na centrálnych príjmoch."
Máte riešenie na to, aby boli všetci spokojní a aby lekári nepodávali výpovede?
"Sú na to manažéri na ministerstve. Ja sa zaujímam liečbou pacientov, čiže ja viem riešiť svoju oblasť, ako najlepšie zoperovať a manažovať pacienta. Manažéri na ministerstve by mali vedieť, ako zvládať tento stav nemocníc, takže každý by mal robiť to, do čoho sa vyzná a aby to bolo čo najlepšie pre pacienta."