Politici k 17. novembru: Ak o slobodu prídeme, môžeme ju získať späť len za cenu obetí, uviedla prezidentka

BRATISLAVA / Je dôležité udržiavať našu historickú pamäť v bdelosti, aby nás opäť nerozdelila železná opona. Skonštatovala to prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová počas pietnej spomienky pri Bráne slobody pod Devínskym hradom. Práve 17. november 1989 označila hlava štátu za jeden z najvýznamnejších historických dátumov našej minulosti.

"Tu, pri sútoku Moravy a Dunaja vstúpil do našich dejín tieň Železnej opony. Ostatý drôt rozdelil svet na dve časti," povedala prezidentka. Aj na tomto mieste podľa jej slov položili život mnohí Česi a Slováci i občania iných krajín pri ceste za slobodou. Pripomenula, že hoci komunizmus sľuboval občanom raj slobody a mnohí naň tak aj dnes spomínajú, musel si režim prísne strážiť hranice, aby z jeho "raja" ľudia neutekali. Hlava štátu vyzdvihla odkaz Nežnej revolúcie. Zdôraznila, že bez odvahy občanov by nebol November ´89 a nenastalo by u nás prebudenie občianskej spoločnosti. "Hodnoty, ktoré sme si vtedy vydobyli, nie sú získané navždy," upozornila s tým, že ich aj v súčasnosti treba ochraňovať pred populizmom či extrémom, aby nedochádzalo k oslabovaniu dôvery v demokraciu. Vyzdvihla i potrebu vysvetľovať a snažiť sa, aby mladí ľudia rozumeli a vnímali rozdiel medzi demokraciou a totalitou, medzi slobodou a neslobodou.

Počas pietnej spomienky prehovoril aj Boris Kollár

November 1989 zničil režim, ktorý svojich občanov zadrôtoval v ich vlastnej krajine a neumožňoval im slobodný pohyb. Pripomenul to predseda Národnej rady SR Boris Kollár počas pietnej spomienky pri Bráne slobody pod Devínskym hradom. Apeloval na súčasných politikov a riešenie aktuálnych problémov ľudí. Podčiarkol túžbu ľudí vo svete žiť v slobode, voľnosti a demokracii. "Na tomto pamätnom mieste bola hádam mimo rozdeleného Berlína najviditeľnejšia Železná opona, ktorú naprieč Európou spustil totalitný komunistický režim," uviedol Kollár pri Bráne slobody. "Nie všetkým sa to podarilo. Mnohí boli pri pokuse o únik do slobodného sveta zadržaní. Ale 400 z nich, ktorých mená sú vytesané na tejto Bráne, zaplatili za túžbu po slobode svojím životom. Nemali by sme na to zabudnúť," podčiarkol.

+6 fotiek

Deň boja za slobodu a demokraciu na Devíne

Na správne fungovanie demokracie a jej inštitúcií potrebujeme zodpovedných občanov a politikov, uviedol premiér Heger

Demokracia nie je dokonalá. Dáva nám však slobodu, ktorá je kľúčovou ingredienciou tak pre rozvoj osobnosti, ako aj celej krajiny. Pri príležitosti 17. novembra - Dňa boja za slobodu a demokraciu to uviedol na sociálnej sieti predseda vlády Eduard Heger. Poukázal, že ide o deň, kedy sa ľudia, ktorí mali slobodu hlboko zakorenenú v srdci, jasne a odhodlane postavili totalitnému režimu. "Odvážne ženy a odvážni muži Novembra ´89 svojimi pokojnými a nenásilnými činmi odštartovali udalosti vedúce k pádu komunizmu a ďalším generáciám otvorili možnosti, aké oni sami k dispozícii nemali," uviedol premiér s tým, že sa tak na naše územie vrátila sloboda a po 40-tich rokoch sa konali slobodné a demokratické voľby. Ľudia mohli verejne prejaviť svoj názor, mohli podnikať či bez obmedzení vycestovať. A tí, ktorých režim donútil emigrovať, sa mohli slobodne vrátiť domov. "Aby sme aj naďalej mohli fungovať v demokratickom systéme, musíme si vyberať zodpovedných zástupcov, ktorí si skutočne, nie len formálne, ctia zásady právneho štátu," povedal.

Na poučenie z minulosti vyzýva verejnosť aj Michal Šipoš

Odkaz 17. novembra 1989 si musíme pripomínať neustále. Skonštatoval to predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš. V súvislosti s výročím Nežnej revolúcie a Dňom boja za slobodu a demokraciu tiež pripomenul obete totality. "Štyri stovky mužov a žien boli v rokoch 1945 až 1989 usmrtené zločineckým režimom na hraniciach Československej socialistickej republiky pri pokuse o útek za slobodou a lepším životom. Odkaz 17. novembra si musíme pripomínať neustále. Zvlášť v čase, keď v bezprostrednej blízkosti slovenských hraníc zúri vojna a sloboda tam už nie je samozrejmosťou," uviedol Šipoš. Apeloval na verejnosť, aby sa z histórie poučila a pripomínala si hrdinský boj za naše základné ľudské právo, teda právo na slobodu.

Demokracia je krehká, treba ju strážiť a nezabudnúť, že cesta k nej nebola ľahká, tvrdí Gröhling

Demokracia je krehká, treba ju strážiť a nezabudnúť, že cesta k nej nebola ľahká, tvrdí podpredseda strany Sloboda a solidarita Branislav Gröhling (SaS). Pád totality podľa neho naštartovala odvaha študentov. "V boji za slobodu a demokraciu zohrali významnú úlohu študenti, ktorí 16. novembra pochodovali v Bratislave s cieľom pomenovať najvypuklejšie problémy. Chýbala im najmä pravda vo výučbe filozofie, histórie, možnosť hovoriť pravdu, ale aj školská reforma. Aj napriek tomu, že vedeli, že im za ich konanie hrozí postih, boj za slobodu a demokraciu bol pre nich najvyššou hodnotou,“ uviedol Gröhling. Strana SaS o tom informovala v tlačovej správe.

Fico: Mrzí ma, že 17. novembra nemôžeme oslavovať slobodu a demokraciu

Líder Smeru-SD Robert Fico zablahoželal Slovákom k štátnemu sviatku. Mrzí ho ale, že aktuálne nemôžu na Slovensku oslavovať demokraciu a slobodu. Skonštatoval to pred začiatkom autoprotestu, ktorý v Bratislave strana organizuje a ktorý bude smerovať mestom k Prezidentskému palácu a Úradu vlády SR. Poukázal pritom na aktuálnu situáciu v krajine. "Ak sa pozrieme na vývoj za posledné dva roky, demokracia, sloboda, právny štát, sociálny štát dostali neuveriteľne na frak. Neostáva nám nič iné, ako varovať vládu a prezidentku a ratovať Slovensko, ktoré sa dostalo do zlej situácie," povedal šéf Smeru-SD. Autoprotestom chce strana podľa jeho slov pripomenúť vládnemu kabinetu a hlave štátu Zuzane Čaputovej, že tu sú a že krajina nie je v poriadku. Hovorí o rozvrate verejných financií či právneho štátu a marení referend.

Dubček a November '89 boli zásadnými pokusmi o pozitívnu zmenu, vyjadril sa Pellegrini

Alexander Dubček a november 1989 boli dvomi zásadnými pokusmi o pozitívnu zmenu v našej histórii. Vyhlásil to v príhovore predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini počas podujatia na počesť Alexandra Dubčeka v Bánovciach nad Bebravou. Od tragickej smrti vrcholného predstaviteľa Pražskej jari uplynulo začiatkom novembra 30 rokov. "Udalosti z roku 1968, Alexander Dubček a 17. november 1989 majú spoločné to, že v oboch prípadoch sa ľudia postavili za myšlienku niečoho nového," uviedol líder Hlasu-SD.

O svoje reakcie sa podelili aj ďalší politici

Boj za slobodu a demokraciu významne ovplyvnil aj Československú ľudovú armádu. "Armáda sa veľmi rýchlo transformovala z útočného a represívneho nástroja totalitného režimu na moderné ozbrojené sily, ktoré chránia štát, občanov a sú aktívnou súčasťou medzinárodných bezpečnostných organizácií," priblížil minister obrany Jaroslav Naď s tým, že súčasné Ozbrojené sily SR pokračujú v rozvoji hodnôt a ochrany slobody a demokracie ako jeden z pilierov štátu.

Vicepremiérka Veronika Remišová poznamenala, že Nežná revolúcia sa začala v Bratislave už 16. novembra 1989. "Udalosti tej zimy zásadne zmenili našu krajinu, spoločnosť, každého z nás. Pád komunistického totalitného režimu nám dal slobodu a demokraciu, šancu na lepší život, ale tiež zodpovednosť. Uniesť slobodu nie je vždy ľahké, ale stojí to za to," dodala.

Prečítajte si tiež

Nežná revolúcia v roku 1989 sa v Bratislave začala už o deň skôr

Podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislava Káčera patrí 17. november k najvýznamnejším dňom v našich moderných dejinách. "Za to, že dnes nežijeme v totalite, vďačíme ľudom, ktorí v roku 1989 s pevným odhodlaním stáli na námestiach po celej krajine. Nežnou revolúciou sa začal náš návrat k hodnotám politického a kultúrneho Západu, kam sme vždy patrili," uviedol. Ľuďom, ktorí sa narodili po roku 1989, treba podľa neho pripomínať, čo naozaj znamenala totalita. "Aby si nenechali demokraciu ukradnúť tými, ktorí to s ňou nemyslia vážne," povedal. Slovenská diplomacia sa podľa neho hlási k odkazu 17. novembra a stavia sa za demokratické hodnoty, akými sú právny štát či ochrana ľudských práv.

Minister školstva Ján Horecký sa pri príležitosti 33. výročia Nežnej revolúcie stretne s bývalými i súčasnými študentmi a prejde s nimi trasu, ktorou pred rokmi prechádzali účastníci študentského protestu proti komunistickému režimu v Československu zo 16. novembra 1989. "Tento sviatok je pre mňa čosi ako vďakyvzdanie a zároveň obhliadnutie sa dozadu. Tiež som vtedy bol v uliciach, nevedeli sme, čo sa bude diať, aké to bude mať následky, pamätám sa, ako sa o nás báli naše rodiny. O to silnejšie vnímam toto stretnutie, na ktorom sa zídu organizátori študentského protestu spred 33 rokov a dnešní študenti. Pre mňa je to sviatok, nielen tých udalostí, ktoré sme spolu prežili a ktoré sa týkajú našich dejín, ale je to aj nadčasová záležitosť pre prítomnosť a budúcnosť, lebo sloboda nie je samozrejmosťou a musíme si ju vážiť,“ vyjadril sa pred stretnutím minister Horecký.