Politici k 30. výročiu vzniku SR: V budovaní autority kľúčových inštitúcií nemôžeme poľaviť, povedala prezidentka

BRATISLAVA / Politici sa vyjadrili pri príležitosti blížiaceho sa 30. výročia samostatnosti Slovenskej republiky.

Zuzana Čaputová: Stále sme mladý štát a v mnohých oblastiach musíme stále vynakladať množstvo energie

"Stále sme mladý štát a v mnohých oblastiach musíme stále vynakladať množstvo energie na budovanie autority inštitúcií, ktoré vo väčšine starších demokracií už dávno plnia svoju rolu, ktoré sú kľúčové pre fungovanie právneho štátu a pre zabezpečenie rovnakých práv pre všetkých ľudí. Preto nemôžeme v tomto úsilí poľaviť," uviedla prezidentka. 

V kontexte svetových udalostí prezidentka vyzdvihla, že k rozdeleniu Česko-Slovenska a vzniku Slovenskej a Českej republiky prišlo mierovým spôsobom. Ocenila tiež, že Česko zostalo najbližším partnerom, spojencom a priateľom Slovenska. "Vstup Slovenska do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie bol výsledkom zápasu o charakter štátu, o dôstojné miesto v Európe a politickú príslušnosť k Západu. Aj vďaka sile občianskej spoločnosti sme v tejto skúške uspeli a dozreli," doplnila Zuzana Čaputová. 

Eduard Heger: V čase 30. výročia samostatnej Slovenskej republiky potrebujeme ochrániť demokraciu

"Práve v tomto čase, kedy budeme oslavovať 30 rokov samostatnosti SR, sa nachádzame v situácii, kedy potrebujeme ochrániť demokraciu a vytvoriť také prostredie, aby sa rozvíjala," povedal Eduard Heger. Upozorňuje pritom na možný návrat vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho, prípadne aj s extrémistami. "Vieme, čo bude nasledovať, zažili sme to," povedal a pripomenul pád kabinetu Ivety Radičovej a nasledujúce roky vlád Smeru-SD. Čo sa týka vzniku samostatnej SR a rozdelenia Česko-Slovenska, premiér hovorí o unikáte. Pokojné rozdelenie dvoch krajín podľa jeho slov oceňujú aj mnohí svetoví lídri. Skonštatoval tiež, že do vzniku samostatného štátu išlo Slovensko z ťažšej pozície.

Pripomenul industrializáciu krajiny aj silné previazané väzby s Českom. "Museli sme zapracovať, aby sme to dobehli, museli sme dobudovať inštitúcie, ktoré boli centralizované v Prahe. Čakala nás tvrdá práca," poznamenal. Upozornil, že transformácia čakala aj náš priemysel. Pripomenul i "divokú privatizáciu" za vlády Vladimíra Mečiara. Podotkol tiež, že Slovensku takmer ušiel vlak do NATO a EÚ. Spätne konštatuje, že práve vďaka EÚ sme získali množstvo zdrojov na rekonštrukciu krajiny. Tvrdí však, že predchádzajúce vlády Smeru-SD vytvorili systém, ktorým tieto zdroje čiastočne "vytunelovali". Považuje to za veľkú škodu. Napriek tomu sa však podľa neho vďaka eurofondom podarilo zvýšiť na Slovensku životnú úroveň. Vyzdvihol aj vstup do eurozóny. Heger dodal, že po ruskej invázii na Ukrajinu sa ukázala sila členstva v NATO. Aj oblasť obrany totiž podľa neho predchádzajúce vlády zanedbali. Poukázal na stav ochrany vzdušného priestoru či na zastaranú techniku pozemného vojska. "Preto naša vláda investuje toľko do obstarania novej techniky," dodal. Vyzdvihol však, že vďaka členstvu v Severoatlantickej aliancii sme po ruskej invázii spolu s partnermi dokázali zabezpečiť ochranu Slovenska najmodernejšími systémami. Podotkol, že keby sme ich chceli obstarávať a šetriť na ne, trvalo by to roky.

Boris Kollár: Sme hrdý štát, no za svoju samostatnosť musíme neustále bojovať

Samostatná Slovenská republika je úspešný príbeh a za 30 rokov prešla kus dobrej cesty. Sme hrdý štát, no za svoju samostatnosť musíme neustále bojovať. Skonštatoval to predseda národnej rady Boris Kollár. Upozornil, že naša suverenita nie je samozrejmosť a je potrebné ju chrániť.

Medzi výzvami pre Slovensko do budúcna uviedol potrebu chrániť svoju suverenitu a svojbytnosť. "Aj keď sa to možno nezdá, musíme stále bojovať o to, aby sme si zachovali Slovenskú republiku, našu krajinu, naše hranice a vôbec bytie ako také. Hoci si myslíme, že je to samozrejmosť," uviedol Kollár. Za dôležitú označil hrdosť národa, a to aj v diplomacii.

Takýto postoj očakáva aj od budúcich politických predstaviteľov krajiny. V tejto súvislosti poukázal na situáciu na Ukrajine. "Ak si niekto myslí, že toto nie je aj náš problém, tak je na veľkom omyle," podčiarkol. Ruská propaganda podľa jeho slov šíri aj informácie o zmenách hraníc a na mape Európy nepočíta so samostatným Slovenskom. "Ukrajina bojuje aj za nás. Keď Ukrajina padne, môže sa to stať. Pokiaľ Ukrajina nepadne, Rusi sa neposunú ďalej, Slovensko bude stále Slovenskom. Musíme stále bojovať o našu republiku," vyhlásil predseda parlamentu. Apeloval preto aj na politikov, súčasných i budúcich, aby sa správne rozhodovali, pretože je to aj ich zodpovednosť.

Richard Sulík: Každý národ má takú vládu, akú si zaslúži

Vývoj Slovenska do ďalších rokov závisí od toho, koho budú ľudia voliť. Ak si vyberú múdre, rozvážne vlády, budeme v raste životnej úrovne napredovať rýchlejšie. Povedal predseda SaS Richard Sulík. Pripomenul tiež, že Slovensko urobilo za 30 rokov veľký kus cesty vpred.

"Každý národ má takú vládu, akú si zaslúži. Ľudia si vyberú vo voľbách, koho chcú, aby krajinu riadil, viedol a hlavne robil v nej zmeny, ideálne pozitívne zmeny," skonštatoval Richard Sulík. To, čo bude v budúcnosti, teda podľa neho závisí od rozhodnutia ľudí vo voľbách. "Keď budú voliť múdre, rozvážne vlády, budeme v raste životnej úrovne napredovať určite rýchlejšie, ako keď budú voliť zmätkárov, kde to ide od jedného chaosu do druhého," myslí si šéf SaS.

Viliam Karas: Treba stavať na tom, čo sme dostali, zdedili a mať otvorené oči vnímať okolie

"Treba pestovať zdravé vlastenectvo, zdravý vzťah k vlastnej krajine. Nie provinčný, nie úzkoprsý, nie zakomplexovaný. Niet sa za čo hanbiť. Máme tisícročné historické korene. Treba stavať na tom, čo sme dostali, zdedili a mať otvorené oči vnímať okolie," povedal dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas. Ako ďalej uviedol, Slovensko je síce malá krajina, ale môže byť obohatením pre každého. "Len nesmieme byť zakomplexovaní. Musíme vedieť komunikovať. To je asi najväčší problém, ktorý dnes vnímam," podotkol. Slovensko podľa neho nezaostáva za novými členskými štátmi EÚ. "Má mnoho potenciálu. Je to krajina mladých ľudí. Môžeme ľutovať, že veľakrát nemajú dostatok energie zostať doma, aj napriek nižšej ekonomickej stabilite. Je potrebné hľadať príčiny a odstrániť ich," dodal.

Ján Budaj: Slovensko počas 30 rokov padlo takmer do každého výmoľu, čo bol na ceste

"Ak aj sme právom nespokojní s chybami tohto ešte stále mladého štátu, nezabudnime na to, že vznikol po polstoročí totalít, fašistickej a komunistickej. Po novembri 1989 tu žili ľudia, čo nezažili demokraciu ani zodpovednosť za vlastnú slobodu alebo štát," povedal dočasne poverený minister životného prostredia SR Ján Budaj. Podľa jeho slov Slovensko počas 30 rokov padlo takmer do každého výmoľu, čo bol na ceste. "Ale je naším spoločným úspechom, že po každom páde sme sa postavili a kráčali ďalej," uviedol. Podľa ministra demokratické politické hodnoty obstáli na Slovensku v skúškach času. "Slovenskí voliči v žiadnych slobodných voľbách nepodporili návrat ku komunizmu. Trvale pokračuje politika približujúca Slovensko k Západu," priblížil. Ďalšou veľkou výzvou, ktorá SR stále ešte čaká, je podľa ministra nastolenie právneho štátu. "Dúfali sme, že voľbami 2020 sa sily minulosti definitívne skončia, ale dnes vidíme, že víťazstvo z roku 2020 bude potrebné obhájiť v nastávajúcich voľbách," poznamenal Budaj. Úspech vo voľbách 2020 i tak ostáva významným míľnikom v 30-ročnom vývoji Slovenska, zdôraznil. Budaj pripomenul, že na 30. výročie štátu bude štát viesť vláda v demisii. Reálnou podľa neho je hrozba, že vláda sa už neobnoví, čo by z celej antikorupčnej mobilizácie voličov z roku 2020 urobilo iba trpkú epizódu, aká ostala napríklad z nádejnej vlády Ivety Radičovej. Budaj ďalej poznamenal Ficovská garnitúra sa už opäť ako v roku 2011 dobýja späť k moci. "Počas kríz si slovenskí občania pripomenuli aj našu schopnosť nezištnej solidarity. Ukázali to už počas pandémie, ale najmä voči vojnovým utečencom," skonštatoval šéf envirorezortu. Zdôraznil, že hoci Slovensko má za sebou 33 rokov slobody, z čoho už 30 rokov žijeme vo vlastnom štáte, stále nás ťaží 50 rokov totalít.

Natália Milanová: Hodnoty demokracie nie sú samozrejmosťou a je potrebné o ne zápasiť každý deň

"Sme súčasťou mladej a krehkej demokratickej spoločnosti, ktorú si musíme chrániť a kultivovať," povedala ministerka kultúry Natália Milanová. Milanová verí, že časom a poctivou prácou najmä politikov a političiek sa slovenská spoločnosť stane plne rešpektujúcou všetkých svojich občanov a občianky. Upozorňuje tiež, že každá kríza, chyba či skúsenosť sú príležitosťou na poučenie a posilnenie demokracie a občianskej spoločnosti založenej na princípoch ľudskosti, solidarity, porozumenia a vzájomného rešpektu.

Andrej Doležal: Koncepcia výstavby diaľnic a ciest na Slovensku sa neustále menila

"V uplynulých troch dekádach sa napríklad súvislá diaľničná sieť rozrástla od Bratislavy po Žilinu i Banskú Bystricu, prepojené sú Liptov s Prešovom a Košicami, vybudovali sa viaceré obchvaty miest. Bohužiaľ, ešte stále nemáme diaľnicu z Bratislavy do Košíc," zhodnotil dočasne poverený minister dopravy Andrej Doležal. Poukázal na zmeny v koncepcii výstavby diaľnic a ciest v priebehu rokov. Harmonogram prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry však už hovorí o tom, ako sa budú stavať v najbližších rokoch kľúčové cesty. Po vzore cestného harmonogramu rezort dopravy pripravil podobný dokument aj pre železnice.

"Zásadným míľnikom bolo rozdelenie železníc na osobnú dopravu, nákladnú dopravu a správu infraštruktúry. Od roku 2012 začali prichádzať na naše trate noví dopravcovia, no dovolím si tvrdiť, že moji predchodcovia nemali jasný plán liberalizácie," podotkol Doležal. Za veľkú vec považuje plán dopravnej obslužnosti a nový reformný grafikon. "Iné krajiny pristúpili k takejto reformnej zmene už pred 30 rokmi, my sme výrazne zaostali," dodal.

Rastislav Káčer: Máme na čom stavať a naše skúsenosti nám môžu poslúžiť aj pri prekonávaní výziev v ďalších rokoch

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer pripomenul, že prvé roky po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky poznamenal aj boj o charakter štátu. "Ten sme však zvládli a postupne sa Slovensko postavilo na vlastné nohy a vykročilo smerom k vyspelému svetu. Medzinárodné spoločenstvo nás prijalo medzi seba, rýchlo sme sa stali členmi Organizácie Spojených národov, Rady Európy či Svetovej banky," zdôraznil Káčer, ktorý v tejto súvislosti vyzdvihol aj slovenskú diplomaciu. Ocenil jej aktivity aj pri úspešných integračných snahách v prípade vstupu do EÚ a NATO v roku 2004. "Tieto členstvá zostávajú pre občanov SR najlepšou garanciou bezpečnosti, stability a prosperity," skonštatoval Káčer.

Šéf slovenskej diplomacie je presvedčený, že Slovensko má za sebou úspešný tridsaťročný príbeh, nesmie však ochabnúť v úsilí dobre spravovať slobodný a demokratický štát. "Máme na čom stavať a naše skúsenosti nám môžu poslúžiť aj pri prekonávaní výziev v ďalších rokoch," dodal Káčer.

Robert Fico: Slovensko nevyhnutne potrebuje zmenu, aby sa približovalo krajine, akú chceli budovať pri jej začiatku

V príhovore na sociálnej sieti to zdôraznil predseda strany Smer-SD Robert Fico. Kritizoval v ňom súčasnú garnitúru, ktorá podľa neho neguje princípy, na ktorých malo samostatné Slovensko stáť. Zvýraznil v tejto súvislosti suverenitu krajiny, ale aj sociálny charakter štátu. "Ďalšie oslabovanie štandardu sociálneho štátu je pre nás neprijateľné," zdôraznil Fico s poukázaním na znižujúcu sa životnú úroveň a negatívny dosah zdražovania, voči ktorému podľa neho vláda neprijala adekvátne opatrenia. Fico takisto mieni, že právny štát doteraz nebol konfrontovaný s toľkým množstvom nálezov o porušení ľudských práv. Zdôraznil tiež, že sa musia skončiť "klamstvá šírená vládnou propagandou o prepojení vraždy novinára Jána Kuciaka s vládnutím Smeru, rovnako tak klamstvá o miliardových rozkrádaniach".

"Na tých hrubých klamstvách, na ktorých súčasná vládna garnitúra postavila svoje volebné víťazstvo v roku 2020, nie je ani zrnko pravdy," vyhlásil šéf Smeru. Poukázal pritom na to, že i orgány činné v trestnom konaní, v konaní ktorých vidí aj politickú objednávku, "nedokázali nič z týchto hrubých obvinení potvrdiť". Fico zároveň odmietol proklamácie o demokracii a demokratoch z úst svojich politických oponentov, argumentuje, že práve tí, ktorí vehementne vyzývajú na ochranu demokracie, sa najviac boja najväčšieho výdobytku demokracie, referenda. Práve prostredníctvom januárového referenda vidí Fico jedinú cestu, ako krajinu priblížiť k predčasným, demokratickým voľbám. "Áno, strana Smer-SD chce viesť opäť Slovensko, ale len na základe demokratických volieb a hlasu voličov," upozornil.

Jaroslav Naď: Slovenská obrana neprešla zásadne pozitívnym obdobím za tých 30 rokov

Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď uviedol, že počas 30-ročnej histórie Slovenska bola obrana veľakrát na okraji záujmu. Nedostatočné financovanie aj korupčné kauzy sa prejavili zastaraním techniky a infraštruktúry. Za najdôležitejší moment v histórii slovenských ozbrojených síl považuje vstup do NATO. "Slovenská obrana neprešla zásadne pozitívnym obdobím za tých 30 rokov," komentoval Naď. Svetlejšie obdobie zažila podľa neho pred vstupom do Severoatlantickej aliancie, teda v období od prvej vlády Mikuláša Dzurindu v roku 1998 do roku 2004, keď sa SR stala členom NATO.

"Potom už záujem o obranu poklesol, nedostatočne sa financovala, zažívala veľké korupčné kauzy, najmä za vlády Roberta Fica, to všetko sa prejavilo zastaraním techniky, infraštruktúry," myslí si. Aktuálne udalosti podľa Naďa ukazujú, že rozhodnutie vstúpiť do Aliancie bolo zásadné, hovorí o garancii bezpečnosti. "Pozrime sa na Ukrajinu, ako to vyzerá, keď krajina nie je v NATO," poznamenal. Skúsenosti s pandémiou ochorenia COVID-19 aj vojnou na Ukrajine podľa neho zvýraznili dôležitú úlohu Ozbrojených síl SR. Naď tiež vyzdvihol modernizáciu techniky a infraštruktúry zrealizovanej počas jeho pôsobenia v rezorte. "Keď budem odovzdávať rezort ďalej, tak ho chcem odovzdávať bez káuz, v oveľa lepšom stave, ako som ho ja prevzal. Zatiaľ sa to darí," uviedol. Verí, že jeho nástupca bude mať o obranu záujem, pôjde o rovného človeka. Praje mu aj lepšie obdobie, ako zažil vo funkcii on sám.

Milan Krajniak: SR sa za uplynulý rok zmenila z individualistického štátu na k rodinám priateľskú krajinu

"SR sa za uplynulý rok zmenila z individualistického štátu na k rodinám priateľskú krajinu. Všetky ciele, ktoré som si na začiatku roka dal, súviseli s touto rodinnou politikou a podarilo sa ich zrealizovať," uviedol dočasne poverený minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. "Zo Slovenska sa za uplynulý rok stal pravdepodobne najprorodinnejší štát v Európe," dodal. Spresnil, že od tohto roku sa zvyšuje prídavok na dieťa viac ako dvojnásobne na 60 eur z 25,88 eura mesačne. Ďalej sa strojnásobuje daňový bonus na dieťa na 140 eur, ktorý bol predtým v priemere 45 eur mesačne. Schválil sa tiež rodičovský bonus, to znamená, že 820 000 dôchodcov, ktorých deti pracujú v SR a odvádzajú odvody, bez toho, aby sa im zvýšili dane alebo odvody, môžu na základe odvodov prispieť rodičom rodičovským bonusom k dôchodku.

V každom regióne Slovenska sa v uplynulom roku zaviedli a spustili bezplatné dlhové poradne a spúšťajú sa aj bezplatné rodinné poradne. "Nebolo to tu 17 rokov, všetci po tom volali, no nikto k tomu nepristúpil, avšak nám sa to podarilo," dodal Krajniak. Taktiež schválili legislatívu k rodinným podnikom. Od vzniku SR ju takisto podľa Krajniaka nikto neschvaľoval. Minulý rok schválili aj 14-dňovú platenú otcovskú dovolenku, ktorú si môže zobrať každý otec čerstvo narodeného dieťaťa. Pridelili tiež dotácie na ďalších 100 detských ihrísk Rodinka. "Tých už vyrastá po Slovensku celkovo viac ako 220," vyčíslil Krajniak. Doplnil, že tiež schválili zákon o inšpekcii v sociálnych službách. Taktiež sa vylepšil dôchodkový systém v každom z troch pilierov. Prijali aj zákon o profesionálnych náhradných rodičoch. Ich povolanie zadefinovali samostatným zákonom, kde sa im zaručujú platové a sociálne istoty. Približne 1000 deťom, ktoré sú v súčasnosti v centrách pre deti a rodinu, chcú tak umožniť vyrastať v prostredí, ktoré je blízke klasickej rodine, uzavrel Krajniak.

Peter Pellegrini: Dajme si spoločné predsavzatie a zbavme sa doterajšej zlej politiky

"Jednotlivé sľuby a predsavzatia sú menej úspešné ako spoločné, dajme si preto spoločné predsavzatie a zbavme sa doterajšej zlej politiky, prinesme si v novom roku zmenu a naštartujme Slovensko na cestu úplnej obnovy," vyzval predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini.. Pellegrini vyzdvihol 30. výročie vzniku SR, upozornil, že vznikom samostatnosti pred 30 rokmi sa naplnili historické snahy slovenských národných osobností. Pripomenul tiež, že význam samostatného štátu zvýraznil aj spôsob jeho vzniku. "Pokojný rozchod Čechov a Slovákov bol inšpiráciou pre celý svet," zdôraznil. Je presvedčený, že Slovensko napísalo úspešný príbeh. Upozorňuje však zároveň na to, že hrdosť na vlastný štát postupne nahrádza skepsa, nespokojnosť a strach. Poukazuje pritom na znižovanie životnej úrovne a opätovné sa vzďaľovanie vyspelému svetu. Dôvod vidí v spoločensko-ekonomickej situácii. "Mladí ľudia si nedokážu nájsť zamestnanie a odchádzajú do zahraničia, rastie chudoba, vytvárajú sa mentálne múry, spoločnosť stráca empatiu voči zraniteľnejším, slušnosť nahradil vulgarizmus, odbornosť amaterizmus a potreby spoločnosti individuálne záujmy," skonštatoval. Vyzval preto k opätovnému spoločenskému zomknutiu sa a širokej spoločenskej dohode, ktorá môže nahradiť súčasný stav a budovať štát na skutočných hodnotách v dlhodobom horizonte. "Nesmieme vzdať zápas o lepšiu budúcnosť, ktorá je nádejou nás všetkých, " dodal Pellegrini.

Veronika Remišová: Zvládli sme to. Ukázali sme nielen odvahu, ale aj rozvahu a srdce

"Hoci niekedy sme z týchto skúšok vyšli poudieraní, doráňaní, vždy sme sa vedeli v rozhodujúcich okamihoch zomknúť, spojiť sily a posunúť sa ďalej vpred. Zvládli sme to. Ukázali sme nielen odvahu, ale aj rozvahu a srdce," uviedla podpredsedníčka dočasne poverenej vlády Veronika Remišová. Slovensko vníma ako hrdú a úspešnú krajinu, suverénny štát, ktorý má garantovanú svoju národnú bezpečnosť a jasnú demokratickú a proeurópsku orientáciu. Priznáva, že práce na jeho zveľaďovaní je stále dosť. "Zápas za spravodlivé a fungujúce Slovensko, kde sa ľuďom dobre žije, sa ešte neskončil. Čelíme novým výzvam, ktoré nás opäť stavajú pred zlomové rázcestia. O tom, akým smerom sa uberieme, či zostaneme slobodnou, zvrchovanou a úspešnou krajinou, rozhodne aj rok 2023," upozornila.

Pál Csáky: Len zodpovedná spoločnosť má šancu na šťastný vývoj

O dohode Václava Klausa s Vladimírom Mečiarom sa bývalý politik Pál Csáky dozvedel z rozhlasu, neprekvapila ho. "Zdôrazňujem ale, že ČSFR nerozdelili Klaus a Mečiar, ale politická dohoda HZDS, SNS a SDĽ," podotkol Csáky. Pripomenul znefunkčnenie Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR. "Táto situácia donútila českú politickú reprezentáciu k rozdeleniu," doplnil.

Csáky bol proti rozdeleniu ČSFR. Maďarské strany zastúpené v Národnej rade SR nehlasovali za Ústavu SR a boli podľa Csákyho proti rozdeleniu federácie. Dôvodili tým, že okrem SNS nikto nedostal vo voľbách mandát od občanov na takýto krok. Proti rozdeleniu ČSFR bola podľa Csákyho slov väčšina občanov.

"Za najlepšie obdobie považujem obdobie rokov 1998 – 2006. Ako podpredseda vlády SR som bol prítomný po boku prezidenta Rudolfa Schustera v Bielom dome pri poslednom rokovaní pred prijatím SR do NATO a v druhej Dzurindovej vláde som bol zodpovedný za koordinovanie vstupu SR do EÚ," uviedol Csáky.

Za najhoršie obdobia považuje roky 1995 – 1998 a 2016 – 2019. "Dodnes som hrdý na to, že som sa osobne mohol angažovať pri ozdravnom procese slovenskej verejnej scény. No ako obdobie po roku 2006 ukázalo, nikto to nemá vyhraté naveky. Za demokraciu treba bojovať každý deň," uzavrel.

Ladislav Vrtel: Rozhodnutie Čechov, ponechať vlajku, tak trochu symbolizuje český pohľad na niekdajšie Československo

"Akoby tým česká spoločnosť potvrdzovala názor, že Československo bolo pre nich vlastne Česko, len trochu rozšírené na východ," upozornil štátny radca pre heraldiku a spolutvorca slovenských štátnych symbolov Ladislav Vrtel. Nerešpektovanie zákona o zániku federácie, explicitne zakazujúceho nástupníckym štátom osvojiť si federálne štátne symboly, sa na českej strane podľa jeho slov nebralo nijako tragicky. "V Česku sa pravdaže objavili aj návrhy na obnovenie historickej červeno-bielej bikolóry, doplnenej o štátny znak, návrhy vlajky s klinom a troma hviezdami (zastupujúcimi Čechy, Moravu a Sliezsko) či návrh vlajky s klinom iného odtieňa modrej. Napokon sa ale česká strana rozhodla pre ponechanie pôvodnej federálnej vlajky bezo zmeny," pripomenul Vrtel.

Napriek emóciám, ktoré túto záležitosť sprevádzali, však napokon polemika neprerástla do otvoreného, vyhroteného sporu. Pripomenul, že bielo-modro-červená slovenská trikolóra vznikla v slovenskom povstaní na jeseň roku 1848 v súvislosti s formovaním slovenského dobrovoľníckeho zboru pod vedením Štúra, Hurbana a Hodžu.

Jej používanie či priam kult sa rozvinul medzi početnou komunitou slovenských vysťahovalcov v Amerike koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Bola štátnou vlajkou aj za čias vojnovej Slovenskej republiky. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa ústavným zákonom z marca 1990 kodifikovala ako štátna vlajka Slovenskej republiky v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Ako štátna vlajka samostatnej Slovenskej republiky sa kodifikovala už doplnená o štátny znak Slovenskej republiky. Dôvodom bola možná zámena s práve obnovenou vlajkou Ruskej federácie, podobnosť s vlajkami niektorých štátov bývalej Juhoslávie, ale tiež snaha o zviditeľnenie nášho najdôležitejšieho štátneho symbolu – štátneho znaku. Ten je zastúpený vo všetkých štátnych symboloch, v znaku, vlajke i pečati a jeho znamenie aj v štandarde prezidenta republiky.