30 rokov Slovenskej republiky: Ako rozpad ČSFR prebiehal?

BRATISLAVA / Po 74 rokoch, dvoch mesiacoch a troch dňoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov vznikli úderom polnoci 31. decembra 1992 dva samostatné štátne útvary - Česká republika a Slovenská republika. V nedeľu tak uplynie od vzniku Slovenskej republiky (SR) 30 rokov.

Prvý január sa na Slovensku pripomína ako štátny sviatok - Deň vzniku SR, ktorý je aj dňom pracovného pokoja. V Českej republike (ČR) si tento deň pripomínajú ako Deň obnovy samostatného českého štátu. Vzniku samostatných republík predchádzalo schválenie ústavného zákona o rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Federálne zhromaždenie ČSFR ho prijalo 25. novembra 1992 a platnosť nadobudol o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.

Schválený ústavný zákon eliminoval ústavný zákon z roku 1991, ktorý umožňoval rozdelenie ČSFR iba na základe referenda. Na základe nového ústavného zákona 31. decembra 1992 o 24.00 h bez plebiscitu zanikla ČSFR a vznikli dve samostatné republiky - SR a ČR.  História československej federácie siaha ešte do čias bývalého socialistického Československa. Ústavný zákon o československej federácii prijalo Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky (ČSSR) 27. októbra 1968. Slávnostne ho podpísali na Bratislavskom hrade v Sieni federácie vtedajší poprední predstavitelia Československa a platnosť nadobudol 1. januára 1969.

Zásadný obrat v otázke federatívneho usporiadania nastal po roku 1989, keď sa začali prvé diskusie o zániku federácie. Víťazi parlamentných volieb z roku 1992 - Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Občianska demokratická strana (ODS) - prejavili ochotu dohodnúť sa na rozdelení federácie. Už 17. júla 1992 poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) schválili Deklaráciu SNR o zvrchovanosti SR. 

K definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku ČSFR dospeli predstavitelia HZDS a ODS v auguste 1992 v Brne. Následne bola 1. septembra 1992 prijatá Ústava SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa nahradil názov Slovenská národná rada názvom Národná rada Slovenskej republiky (NR SR). Potom už nasledoval spomínaný akt - schválenie ústavného zákona o zániku ČSFR. Historicky posledná schôdza Federálneho zhromaždenia ČSFR sa skončila 17. decembra 1992. Už počas prvého dňa existencie samostatnú SR diplomaticky uznalo 93 štátov sveta, medzi nimi Spojené štáty, Rusko, Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Čína.

Slávnostné salvy

Vojaci Ozbrojených síl (OS) SR si v deň štátneho sviatku pripomenuli 30. výročie vzniku Slovenskej republiky vypálením 20 delostreleckých sálv z nábrežia Dunaja v Bratislave. O vykonanie slávnostného aktu sa po dvoch rokoch opäť postarali delostrelci 21. samohybného delostreleckého oddielu generálmajora Alexandra Kordu z Michaloviec s použitím ťahaných húfnic 122 mm HD-30. Tradičné vypálenie delostreleckých sálv vykonali na základe rozkazu prezidentky SR, hlavnej veliteľky Ozbrojených síl SR. V polovici januára si slávnostným nástupom jednotiek v centre Bratislavy pripomenú príslušníci Ozbrojených síl SR aj 30. výročie svojho vzniku. Oslavy tohto výročia vyvrcholia počas Dňa ozbrojených síl v septembri.

- Prvého januára 1993 sa uskutočnila aj spoločná schôdza NR SR a vlády, na ktorej prijali vyhlásenie ku vzniku samostatnej SR
- V prvých januárových dňoch roku 1993 sa SR stala členom Svetovej banky či Organizácie Spojených národov (OSN)
- Od 8. februára 1993 začala na území samostatnej SR platiť slovenská koruna
- V marci sa SR stala členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA) a 30. júna toho istého roku členom Rady Európy (RE)
- Prvým prezidentom SR sa stal Michal Kováč, ktorého poslanci NR SR ako kandidáta HZDS zvolili za hlavu štátu 15. februára 1993
- Členským štátom NATO sa SR stala 29. marca 2004 a od 1. mája toho istého roku je aj členom Európskej únie. Do schengenského priestoru vstúpila 21. decembra 2007. Euro ako menu zaviedla od 1. januára 2009

​