Vystrčil: Česko-Slovensko bolo jednotné v rozmanitosti a tým silné

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: TASR

BRATISLAVA / V spoločnom česko-slovenskom štáte sme boli jednotní v rozmanitosti a to nás robilo silnejšími. Teraz sú Česi a Slováci sami vo svojej vlastnej rozmanitosti, čo prináša výhody aj nevýhody. Takto komentoval 30. výročie rozdelenia ČSFR s odkazom na motto Európskej únie "Zjednotení v rozmanitosti" Miloš Vystrčil, predseda Senátu Parlamentu ČR.

Vystrčil bol v čase rozdelenia Česko-Slovenska zástupcom riaditeľa na gymnáziu Otakara Březinu v Telči. Okrem toho bol aj členom výkonnej rady Občianskej demokratickej strany (ODS). "Bol som na tých rokovaniach, ktoré sa na výkonnej rade týkali rozdelenia. Nikdy som z nich nemal pocit, že by z toho (Václav Klaus) bol nadšený, skôr naopak," opísal svoj pohľad na uvažovanie vtedajšieho českého premiéra. Ten bol podľa neho pragmatickým politikom. "V okamihu, keď bolo zrejmé, že tá situácia nie je udržateľná, robil všetky kroky tak, aby rozdelenie bolo čo možno najlepšie, najpokojnejšie a z hľadiska budúcnosti čo najperspektívnejšie," vysvetlil predseda českého Senátu.

Za nevýhodu rozdelenia považuje to, že oba štáty sú teraz menšie a majú tak aj menší vplyv. Na druhej strane však získali suverenitu a svojbytnosť. "My sa musíme snažiť využiť to, že sme dnes dva štáty a máme dva hlasy v EÚ," zdôraznil šéf hornej komory českého parlamentu. Nadštandardné vzťahy, ktoré medzi sebou Česko a Slovensko majú, sú podľa neho v Európe aj vo svete ojedinelé. "Keď na majstrovstvách sveta v hokeji vypadne Česko, tak fandím Slovensku. A ani mi nenapadne, aby som fandil niekomu inému, pretože je to pre mňa úplne prirodzené," povedal šéf Senátu.

Dodal, že mu chýba slovenčina. "Slovenčina je krásny jazyk. 'Ľúbim ťa' je oveľa lepšie než 'miluji tě'," povedal s úsmevom Vystrčil. Členom Senátu je už 12 rokov. Považuje ho za dôležitú súčasť politického systému, pretože podľa neho vyrovnáva veľké výkyvy v politike. "Keď sa pozerám na politickú situáciu na Slovensku a na to, ako sa vyvíja, myslím si, že by vám pomohlo, ak by ste senát tiež mali," povedal Vystrčil. "Ak chcete robiť nejakú veľkú zmenu ústavy – a vy ich vo vašom parlamente schvaľujete pomerne veľa – tak u nás musí súhlasiť aj Snemovňa, aj Senát. Ten proces je tak komplikovanejší," vysvetlil predseda hornej komory. Podľa neho sa tak zamedzí tomu, aby sa zákony či novely museli po ich schválení opravovať. "Slovensku by som senát odporučil," dodal.

Zeman: Škoda, že rozdelenie ČSFR nebolo podložené referendom

Českému prezidentovi Milošovi Zemanovi je ľúto, že rozdelenie Česko-Slovenska nebolo podložené referendom. Na druhej strane si váži dobré vzťahy medzi oboma štátmi a tiež to, že sú spolu v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Zeman bol v čase rozdelenia spoločného česko-slovenského štátu poslancom Federálneho zhromaždenia. Presadzoval víziu spoločného štátu, navrhol vznik takzvanej česko-slovenskej únie. V nej sa malo spoločne spravovať len to, čo by bolo výhodné. Hoci jeho návrh poslanci schválili, nakoniec sa neuplatnil. HZDS ho síce podporilo, ale keďže s tým nesúhlasila česká ODS, nakoniec od podpory ustúpilo.

V otázke, či bol koniec spoločného štátu prirodzeným vývojom alebo rozhodnutím konkrétnych elít, zastáva český prezident stanovisko, že vývoj závisí predovšetkým od politických osobností. "To znamená, že ak si títo dvaja ľudia (Vladimír Mečiar a Václav Klaus) želali byť premiérmi národných republík, potom, prirodzene, nemali príliš veľký záujem na tom, aby nad nimi bol ešte federálny premiér," myslí si Zeman. V porovnaní so skúsenosťou Juhoslávie bola podľa neho dohoda o rozdelení oveľa lepším riešením. "Samozrejme, že z geopolitického hľadiska je štát s 15 miliónmi obyvateľov o niečo významnejší než štát s desiatimi a piatimi miliónmi obyvateľov, ale zas tak veľkú rolu to nehrá," domnieva sa český prezident.

V roku 1998 zvíťazili v českých parlamentných voľbách sociálni demokrati (ČSSD), ktorým vtedy Zeman predsedal. Premiérom Českej republiky sa teda stal v rovnakom roku ako na Slovensku Mikuláš Dzurinda. "S Mikulášom Dzurindom sme mali veľmi dobré vzťahy. Mimochodom, spolu sme napísali aj knihu. V tej dobe boli vzťahy Česka a Slovenska dobré," povedal Zeman a zdôraznil, že sú dobré doposiaľ. Budúce smerovanie krajín spája český prezident s podporou vzdelanosti. "Mali by sme sa snažiť, aby naša ekonomika mala čo najvyššiu pridanú hodnotu, aby bola vysoká produktivita práce. A to môžete zaistiť len podporou vzdelanosti," myslí si Zeman. "Dá sa to spojiť do známeho slovného spojenia vzdelanostná ekonomika či dokonca vzdelanostná spoločnosť," spresnil český prezident.

Miloš Zeman je v poradí tretí prezident Českej republiky. Pred Nežnou revolúciou pôsobil ako prognostik, po nej vstúpil do politiky a stal sa poslancom Federálneho zhromaždenia. Dva roky šéfoval Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR, v rokoch 1998 – 2002 bol českým premiérom. Následne sa po neúspešnej prezidentskej kandidatúre stiahol z politiky. Vrátil sa o desať rokov, keď ho Česi v roku 2013 zvolili v prvej priamej voľbe za prezidenta republiky. O päť rokov funkciu obhájil.

Pekarová Adamová si želá viac vzdelávania o spoločnej histórii

Mladí Česi sa o Slovensko zaujímajú menej, než by si želala predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu (PSP) ČR Markéta Pekarová Adamová. Vzájomnému porozumeniu oboch národov by pomohlo aj viac vzdelávania o spoločnej histórii, povedala šéfka dolnej komory českého parlamentu. Podľa nej by bolo vhodné, aby sa žiaci a študenti v Česku viac učili o modernej histórii, najmä o minulom storočí. "O tom období sa v českých školách učí menej než napríklad o praveku, o starom Ríme a podobne. A je to veľká škoda, pretože nás to ovplyvňuje oveľa viac než to, čo sa dialo v staroveku. Bola by som rada, keby sa to zlepšilo a určite by to napomohlo aj nášmu väčšiemu vzájomnému porozumeniu," myslí si predsedníčka snemovne.

Keď vidíme, ako spolu krajiny aj v dnešnej dobe bojujú, je podľa Pekarovej Adamovej čoraz pozoruhodnejšie, že Česko a Slovensko sa rozišli pokojne. "Je to inšpiratívne aj pre ostatných, to počujem veľmi často na všetkých cestách, kde sa k tej téme dostaneme," povedala šéfka dolnej komory českého parlamentu. "Možno sme si to vtedy dostatočne nevážili," dodala. Česi a Slováci k sebe majú podľa predsedníčky PSP ČR logicky bližšie. Myslí si, že je to dané nielen jazykovou blízkosťou a históriou, ale aj intenzívnymi stykmi oboch spoločností. "Môžem to potvrdiť. Som vydatá za Slováka, je to o mne asi známe," povedala s úsmevom.

Potenciál na väčšiu spoluprácu oboch krajín vidí Pekarová Adamová v boji proti dezinformáciám. "Práve vďaka jazykovej blízkosti máme prepojený tento nielen mediálny, ale aj dezinformačný priestor. A to využívajú všetky elementy, ktoré sa v našich krajinách snažia podrývať dôveru ľudí v demokraciu a inštitúcie ako také," povedala. Problém by krajiny podľa nej mohli riešiť spoločne. Mnoho Slovákov číta české dezinformačné zdroje, rovnako ako Česi čítajú tie slovenské, povedala šéfka Snemovne. "Obidve krajiny sme trochu zaspali, pretože to nie je nový fenomén," domnieva sa Pekarová Adamová.

Hoci si nemyslí, že by sa obe krajiny mali navzájom pomeriavať, kto prešiel aký kus cesty, niektoré prieskumy verejnej mienky prinášajú podľa nej na Slovensku horšie výsledky. "Musím povedať, že ma to trápi. Bola by som nerada, ak by sme sa vydávali na cestu, ktorú by si prialo Rusko – do jeho sféry vplyvu, ktorú by veľmi radi uplatňovali aj u nás," uzavrela predsedníčka dolnej komory Parlamentu ČR.