Sudcovia zažalovali štát pre údajnú diskrimináciu

Pre údajnú diskrimináciu zažalovalo štát len na Okresnom súde Bratislava I takmer 300 sudcov

"Okresný súd Bratislava I eviduje približne 170 žalôb, pričom u niektorých z nich ide o hromadné žaloby s viacerými navrhovateľmi," povedal hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak. Predmetom žaloby je určenie, že "odmeňovanie navrhovateľa je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania".

Predpokladá sa, že v rámci spomínaného počtu hromadných žalôb evidovaných na Okresnom súde Bratislava I ide o takmer 300 sudcov. Ďalšie stovky sudcov, najmä na východe Slovenska, podali v tých istých prípadoch žaloby v rámci svojho bydliska.

Ak štát prehrá spory so sudcami, bude ho to stáť milióny eur, píše dnešné vydanie denníka SME. Keď špeciálni sudcovia dostávali o vyše 4000 eur vyššie platy ako ich ostatní kolegovia, bola to diskriminácia. V pondelok o tom rozhodol bratislavský okresný súd, ktorý po prvý raz za platové rozdiely sudcov prisúdil trenčianskemu krajskému sudcovi Ondrejovi Gáboríkovi 90.000 eur.

Súd v tomto prípade určil, že odmeňovanie navrhovateľa je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Odporca - Ministerstvo spravodlivosti SR je povinný zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu za každý jeden mesiac trvania zásahu za uplatnené obdobie v rokoch 2006 – 2008 vo výške 89.530,56 eura a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Uviedol pre TASR hovorca Adamčiak.

Prvostupňový súd, ako sa uvádza v zdôvodnení rozsudku, rozhodol v súlade s nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 20. mája minulého roku, ktorý vyslovil, že paragraf 69 odseku 2 Zákona 385/2000 (týkajúci sa odmeňovania sudcov Špeciálneho súdu) je v rozpore s Ústavou SR.

Dôvodom priznania nemajetkovej ujmy je, že podľa antidiskriminačného zákona s poukazom na spomínaný nález ÚS SR ide o neodôvodnené rozdiely v odmeňovaní navrhovateľa ako sudcu všeobecného súdu a sudcu Špeciálneho súdu. Priznaná výška nemajetkovej ujmy závisela od dĺžky trvania zásahu a ich dôvodov a je iba za obdobie uplatňované v žalobnom návrhu. Tento rozsudok nie je právoplatný, odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia rozsudku.     

Podobné žaloby, ako ďalej uvádza dnešné vydanie celoslovenského denníka, podľa odhadov samotných sudcov podalo už zhruba 80 percent z nich, čo je vyše tisíc. Sťažujú sa na diskrimináciu, niektorí aj na to, že verejná diskusia o ich platoch znížila ich dôstojnosť.

Príplatky špeciálnych sudcov sa výrazne zvýšili najmä preto, že o ich prácu nebol veľký záujem. Dôvodom bolo aj to, že museli mať bezpečnostnú previerku. Ak sa pondelkovým rozsudkom inšpirujú aj ostatné súdy, štát bude musieť na odškodnom zaplatiť spolu asi 100 miliónov eur, domnieva sa SME. Ministerstvo spravodlivosti avizuje, že sa proti rozsudku odvolá. Žalobu pritom ešte ako vranovská sudkyňa podala aj súčasná ministerka spravodlivosti za ĽS-HZDS Viera Petríková.

Žaloby podávali aj mnohí zo sudcov, ktorí vlani podpísali petíciu Päť viet. Aj rozhádaní sudcovia majú teda spoločnú tému - sú ňou peniaze a údajná diskriminácia za to, že nemali rovnaké platy ako ich kolegovia na Špeciálnom súde. Od roku 2007 pribudli stovky takýchto žalôb od okresných a krajských sudcov a teraz sa pridávajú aj ich kolegovia z Najvyššieho súdu SR.

Koncom januára podalo hromadnú žalobu na Okresný súd Bratislava I 12 sudcov správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Za diskrimináciu žalujú Najvyšší súd SR a každý z nich žiada 150.000 eur. To má byť ujma, ktorú utrpeli tým, že od apríla 2005 do júla 2009 poberali výrazne nižšie platy ako ich kolegovia, ktorí rozhodovali o rozsudkoch Špeciálneho súdu. Tí si mesačne prilepšovali o vyše 4000 eur, pripomína okrem iného denník.