Prvý slovenský klimatický zákon. Návrh počíta aj s podaním klimatických žalôb

BRATISLAVA / Na to, aby Slovensko naplnilo klimatické ciele, ku ktorým sa zaviazalo v rámci európskej Zelenej dohody, musí poriadne zabrať. Medzi prvými cieľmi, ktoré má dosiahnuť, je 55-percentné zníženie emisií skleníkových plynov. Aby sme to naozaj dosiahli, potrebujeme zákon, ktorý umožní koordináciu a aj kontrolu jednotlivých rezortov, či tento cieľ napĺňajú. Preto ministerstvo životného prostredia vypracovalo takzvaný klimatický zákon.

Historicky prvý klimatický zákon na Slovensku bude "bičom" na jednotlivé rezorty, aby plnili klimatické ciele. Ide o klimatické ciele, ktoré Slovensko prijalo v rámci takzvanej Zelenej dohody známej aj pod názvom Green deal. V nej sme sa okrem iného zaviazali znížiť produkciu skleníkových plynov o 55%. "Po prvý krát sa budeme učiť, ako krajinu prispôsobiť výzvam 21. storočia," uviedol Ján Budaj, minister životného prostredia Slovenskej republiky.

Medzi najväčšie výzvy patrí prechod z energeticky náročného ťažkého priemyslu na takzvanú znalostnú ekonomiku. Slovensko dnes prichádza o pridanú hodnotu. "Pridanú hodnotu si zoberú tí, ktorí z toho vyrobia spotrebný tovar a predajú ho draho," povedal Budaj. Odľahčením priemyslu zároveň znížime spotrebu energií a v konečnom dôsledku aj produkciu emisií. Medzi veľké výzvy patrí aj úplný útlm ťažby uhlia a výroby tepla z neho. Namiesto uhlia a plynu plánujeme viac využívať teplo zo zeme, vody a vzduchu pomocou tepelných čerpadiel.

"Na energetické zlepšenie rodinných domov máme vyčlenený pol miliardový balík," informoval minister. Celkovo Modernizačný fond disponuje štyrmi miliardami Eur na splnenie klimatických cieľov. Zodpovednosť za splnenie cieľov nesie Ministerstvo životného prostredia. "Zvyšok emisií ide cez legislatívu iných rezortov a nad tým nemáme žiadny dosah," uviedol Milan Zvara, generálny riaditeľ Sekcia zmeny klímy a ochrany ovzdušia.

Preto vznikol návrh klimatického zákona

Ten dá do rúk ministerstva niekoľko nástrojov. "Silnú klimatickú žalobu, nezávislé postavenie Rady pre klimatickú zodpovednosť a vynútiteľnosť cieľov," informoval Michal Kiča, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR. Rezortom tak hrozia za nesplnenie cieľov emisné pokuty. "Vznikne možnosť voči rezortom podať aj občiansku žalobu," uviedol Budaj.

Nad plnením klimatických cieľov jednotlivých rezortov bude dohliadať Rada pre klimatickú zodpovednosť. Ide o podobný orgán, akým je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Na tvorbe návrhu zákona spolupracovali zhruba štyri desiatky organizácií a inštitúcií. Myšlienku zákona podporujú, ale nie sú celkom spokojní s cieľmi, ktoré sú podľa nich nízke. "Čo by sme potrebovali, aby sa zlepšilo, je to, aby sme mali ambicióznejšie ciele," povedala Lucia Szabová, koordinátorka klimatickej kolície.

Bude 55-percentné zníženie emisií dostatočné?

"Málo muziky, respektíve zníženie emisií za veľa európskych miliárd. Tak by sa dal charakterizovať cieľ klimatického zákona," uviedol Martin Hojsík, europoslanec a podpredseda strany Progresívne Slovensko. 55-percentné zníženie emisií im pripadá málo, ak už dnes sme na 50 percentách. Predstavitelia priemyslu však odporúčajú pri nastavení podmienok pristupovať racionálne. "Z nášho pohľadu je správne mať nastavené klimatické ciele a dosahovať uhlíkovú neutralitu. Podmienky vedúce k naplneniu tohto cieľa však musia mať racio. Nemôžu byť stanovené tak prísne, že spôsobia masívne predraženie a nerentabilnosť výroby," uviedla vo svojom stanovisku Asociácia priemyselných zväzov a dopravy.