Kristián Csicsay: Dalo sa predpokladať, že v Turecku dôjde k takému silnému javu. Otázny bol len čas

BRATISLAVA / Juhozápad Turecka a sever Sýrie v pondelok 6. februára zasiahlo zemetrasenie so silou 7,8 magnitúda s desivými následkami. Z regiónu hlásia viac ako 4 300 obetí. Záchranári počas celého dňa, ale aj v noci vyťahovali spod trosiek obete aj preživších. Iba v Turecku sa zrútilo viac ako 2 800 budov, mnohé z nich navyše padali aj počas záchranných prác. Postihnutým oblastiam posiela pomoc viacero krajín. Európska únia aktivovala systém civilnej ochrany. Hosťom v Ranných novinách bol Kristián Csicsay, vedúci Oddelenia seizmológie Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied.

Je pravda, že naposledy zažilo Turecko takéto silné zemetrasenie v 30. rokoch minulého storočia? Ide tak o jedno z najničivejších v ich novodobej histórii?

Áno, môžem potvrdiť, že išlo o druhé najsilnejšie zemetrasenie v Turecku. Pravdepodobne bude aj medzi tými najničivejšími. Najničivejšie zemetrasenie v Turecku bolo v roku 1939, malo podobné magnitúdo. 

Prvé zemetrasenie udrelo nadránom so silou 7,8 magnitúda, nasledovalo viac ako 10 malých zemetrasení o sile 5 magnitúda a viac, ktoré boli podľa vás ešte ničivejšie. Prečo?

To zemetrasenie, čo malo magnitúda 7,8, to bol hlavný otras. Po hlavnom otrase pri takýchto silných zemetraseniach nasledujú dotrasy. Tieto dotrasy môžu dokončiť, čo ten hlavný otras začal. 

Pred obedom následne juhovýchod Turecka zasiahlo ďalšie silné zemetrasenie, malo silu približne 7,5 stupňa. Je tento jav bežný, že sa opakuje takéto silné zemetrasenie v takom krátkom časovom odstupe?

Dá sa povedať, že áno. Berme do úvahy, že toto bolo veľmi veľké množstvo uvoľnenej energie, tých 7,8. Pri týchto veľkých zemetraseniach nie je nezvyčajné, že tá aktivita sa zvýši a môže trvať aj 6 mesiacov alebo rok. Počas tohto obdobia sa môže zdať, že sa situácia upokojí, ale dôjde k silnejšiemu otrasu. 

Malo by sa Turecko teraz pripraviť, že sa niečo také môže zopakovať v najbližších mesiacoch? 

To je malá šanca, ale nedá sa to vylúčiť. 

Je Turecko seizmologicky aktívne? 

Turecko aj v rámci sveta patrí medzi najaktívnejšie zóny. 

Ako zaznamenali toto zemetrasenie na Slovensku?

Naše prístroje to zaznamenali. Národná sieť seizmologických staníc sa skladá z pätnástich staníc, ktoré sú nainštalované v rámci Slovenska. Sú inštalované v pokojných miestach. Dušou celej stanice je seizmometer, to je citlivý senzor, sú stavané tak, aby zaznamenali čo najviac zemetrasení z celého sveta. Môžem povedať, že naša sieť je taká citlivá, že zaznamená hocijaké zemetrasenie na celom svete, ktoré má magnitúdo viac ako 5. 

Dalo sa predísť takému veľkému počtu obetí včasnou predpoveďou?

Bohužiaľ, zemetrasenia sa predpovedať nedajú, ale predpokladať, že tam dôjde k nejakému silnému javu, sa dalo, lebo máme záznamy, dokonca aj z doby Byzantskej, že tam boli silné otrasy a že boli ničivé, takže s tým sa dalo rátať, že skôr či neskôr k tomu dôjde. To, kedy také silné zemetrasenie vypukne, sa, bohužiaľ, nedá predpovedať. 

Sú krajiny, kde sú na to vyslovene pripravení, napríklad v Japonsku. Štruktúru budov prispôsobujú tomu, aby to zvládli. Tu to číslo, koľko budov padlo, je naozaj desivé. Keď v Turecku vedia, že zemetrasenia môžu byť, myslíte, že zabezpečenie budov je podceňované? 

Je dobrý príklad porovnávať Japonsko a Turecko. V Japonsku sú budovy postavené antiseizmicky. Most by mal vydržať aj zemetrasenie s magnitúdom 7, je tu rozdiel v infraštruktúre. Toto isté zemetrasenie by v Japonsku nespôsobilo také škody ako v Turecku a Sýrii. 

Ako sme na tom so zemetraseniami na Slovensku? 

Aj na Slovensku máme zemetrasenia, dokonca aj v minulosti boli zemetrasenia, ktoré boli ničivé. Najsilnejšie a najničivejšie zemetrasenie na Slovensku bolo v roku 1763 pri Komárne. Dokonca tam aj 63 ľudí zomrelo. Naposledy sme na Slovensku mali silnejšie zemetrasenie v roku 1906 pri Dobrej Vode. My máme zemetrasenia s magnitúdom 5 raz za sto až dvesto rokov.