Splnomocnenec vlády Hero: V Starej Ľubovni bola snaha komunikovať aj s rómskymi rodičmi

BRATISLAVA / V ostatné dni sme vás v našom spravodajstve informovali o tom, že Najvyšší súd SR rozhodol, že rómske deti, ktoré navštevujú základnú školu v mestskej časti Podsadek v Starej Ľubovni, sú vo vzdelávaní segregované. Mesto má teraz tri mesiace na to, aby vypracovalo desegregačný plán. Jednoducho povedané, deti z Podsadku musí umiestniť do mestských škôl a deti z mesta začleniť do vzdelávacieho procesu na základnej škole v Podsadku. K tejto téme sme sa rozprávali v Ranných novinách TV JOJ s Jánom Herom, splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity.

Určite ste zaregistrovali túto tému, Vy sám ste sa k tomu vyjadrovali aj na sociálnych sieťach. Vnímate to tak, že tých 400 detí z Podsadku bolo segregovaných?

"Nie je to jednoduché posúdiť, lebo vidíme sami, že tie procesy jednak v roku 2015, keď predchádzali, už boli tie žiadosti na predbežné opatrenie a dá sa povedať, že okresný, krajský aj ústavný súd rozhodli jedným smerom, že sa ide do výstavby a dnes vidíme tiež, kým to prišlo na Najvyšší súd, až tam sa povedalo, že považujú názor žalobcu za správny. Keď si zoberieme Podsadek, v určitej škále treba posudzovať rovnosť zaobchádzania, alebo teda sprístupnenie ku kvalitnému vzdelávaniu. Je to miera, ktorá má negatívny vplyv na výchovu a vzdelávanie každého dieťaťa a musíme toto konštatovať."

Ja to možno doplním, škola bola rozšírená z kapacitných dôvodov, aby ju mohlo navštevovať viacej detí, čo samozrejme začali využívať aj ľudia ktorí v blízkosti bývali, ale to v podstate znamenalo následne to, že deti boli umiestnené iba v tejto škole, v zásade to všetko boli iba rómske deti, čím sa ako keby vyčlenili od ostatných škôl. 

"Samozrejme, že túto tému ktorú rozoberáme má širší kontext a je to potreba systémového riešenia vôbec a kvality vzdelávania a vyžaduje si to užšiu spoluprácu, ako som aj v mojom statuse, práve s ministerstvom školstva aby sme našli také východiská lebo poviem otvorene, v takých školách kde prechádzam lokalitami, kde historicky vznikla bielym úletom etnicky homogénna škola, stali sa ako keby segregovaným procesom, čiže to hovorí o kvalite školy. Rodičia pocítili, že niekde je vyššia a niekde nižšia kvalita a teda sa nejakým spôsobom rozhodovali.

Vlastne to bola možno výhoda, že si to niekto mohol dovoliť, že častokrát sú obce, kde rodičia majú možnosť odviezť do okresného alebo najbližšieho mesta svoje deti a ľudia zo znevýhodneného sociálneho prostredia nemajú také podmienky a tu je narušenie tej rovnosti. je tu výzva aby sme hľadali tie riešenia. samozrejme, že následkom historického vývoja, budúci rok bude 600. výročie, keď kráľ Žigmund Luxemburský umožnil Rómom usadiť sa a pohybovať sa na území.

Pred 250 rokmi 12. februára sme si pripomínali, keď sa Mária Terézia snažila o to aby sa mohli usadiť, a tiež to bol úspech a po 2. svetovú vojnu bol záujem už zblížiť majoritu aj služby, ktoré si navzájom rozumeli, no nacisti ich poslali na okraj spoločnosti a teraz zostalo to, že na Slovensku je veľa lokalít ktoré sú skutočne segregované lokality a častokrát aj separované, čiže históriou sa nahromadil tento problém a to je väčšia výzva pre rezort školstva."

Rezort školstva, ako ste aj naznačili, má už pripravené a sú implementované systémové riešenia alebo aká je vízia do budúcnosti, akým smerom by to malo ísť?

"Na začiatku som chcel na toto reagovať, v tej ďalšej časti sa budem pýtať na riešenia a ako som spomínal procedúry, ktoré prechádzali pred a po jednotlivými súdmi a Najvyšší súd nakoniec takto rozhodol práve poukazuje na to že musíme zlepšiť našu legislatívu a mojím odporúčaním a možno aj teraz je taká príležitosť. pripravuje sa novela školského zákona, kde by mala byť definícia čo je segregácia a práve aby sme v takej situácii, ak je aj dobrý záujem, mohli komunikovať.

V Starej Ľubovni bola snaha komunikovať aj s rómskymi rodičmi, dokonca podpísali, že im to vyhovuje, aj napriek tomu Najvyšší súd povedal, že ani tento postup nemusí znamenať, že nebude prítomná diskriminácia. Ak správne zadefinujeme situácie ktoré sú pre lepšie dobro dieťaťa, môžeme predísť takýmto situáciám. Poradňa pre ľudské a občianske práva uspela na súdoch, kvôli tomu, že dochádza k diskriminácii."

Sám ste z 9 detí, ste najstarší a pochádzate z osady. Ako to vnímate z tohto pohľadu, keď ste boli dieťa, cítili ste segregáciu? 

"Niekedy sme to volali osada, teraz to voláme koncentrácia, videl som, že sme boli uzavretí, že sme boli kúsok separovaní a poznal som len kamarátov z rómskej komunity a keď som nastúpil do materskej školy, to bola radosť, z dediny sme sa stretli so všetkými deťmi a ja som sa začal tak dobre cítiť. Pre mňa škola bola príjemným prostredím, kde som sa cítil dobre a kde som chcel byť medzi všetkými v dedine."

Z vlastnej skúsenosti považujete práve to, aby tie deti neboli od seba separované, aby spoločne zdieľali jednu budovu, jednu školu, aby boli spolu a aby bolo lepšie v budúcnosti?

"Osobne, toto bola jedna rovina, ktorú som prežíval ako školák a nedá sa ako ten súd rozhodol, že pri etnicky homogénnej škole sa jedná o segregáciu, je to špecifický vývoj Rómov z toho historického pohľadu. Kým som nechodil do školy, som si myslel, že všetky deti majú taký život ako ja. Ale keď som už prišiel do školy a bol v treťom ročníku a jedna mamina ma poprosila aby som spolužiakovi pomohol s domácimi úlohami a videl som, že ako krásne a kultúrne tam bolo, nové izby, kúpeľňa. A zároveň som mal vnútorný hnev, že prečo moji rodičia nemajú toľko informácii o živote, o spoločnosti, prečo rozmýšľali v tej jednoduchosti. Tieto informácie chýbali našej komunite."