Na Slovensku žije mnoho ukrajinských odídencov už rok. Mnohí z nich sem prišli hneď po vypuknutí vojny

BRATISLAVA / Vojna na Ukrajine trvá už rok. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré pomáhajú najviac. Našim východným susedom sme poslali humanitárnu pomoc za milióny eur. Desiatky tisíc odídencov našli nový domov u nás. Mnohí z nich prišli na Slovensko hneď po vypuknutí vojny.

​"Všetko sa začalo o štvrtej ráno, keď mi zavolala mama a povedala, že sa začala vojna. Povedala mi, že musím zobrať so sebou dieťa, mám 5-ročné dieťa, a že sa musím zbaliť a niekam ísť," opísala Ukrajinka Natália. Takto si spomína Natália, učiteľka slovenčiny, na začiatok ruskej invázie. Na Slovensko prišla mesiac po vypuknutí vojny z ukrajinského Ľvova, ktoré Rusi v tom čase ostreľovali. "Išli sme do pivnice, ale letecké poplachy boli stále. Je to veľmi ťažké, keď sedíte s dieťaťom v pivnici a ono plače," pokračovala Natália.

Po tom, ako našla na Slovensku druhý domov, začala pomáhať svojim krajanom v komunitnom centre, kde učí slovenčinu dospelých i najmenších. O vojne vraj veľa nehovoria. "Mám v skupine deti, mám chlapčeka, ktorému niekto povedal, že je jeho otec v zajatí. Nevedela som, čo mu mám povedať," dodala Natália. Skupinu navštevuje aj 11-ročný chlapec, ktorý prišiel s rodinou do Bratislavy pred rokom z mesta, ktoré leží neďaleko Záporožia. Podľa odhadov OSN opustilo Ukrajinu vyše osem miliónov ľudí, dočasné útočisko u nás našlo 110-tisíc z nich.

"Sú to dve percentá počtu obyvateľov Slovenska," uviedla štátna tajomníčka MZVAEZ SR Ingrid Brocková. "Ten počet tomu úplne nebude zodpovedať, pretože mnohí z nich odišli niekam inam. 30-tisíc z nich tu už má prácu,“ informoval riaditeľ Migračného úradu Ján Orlovský. Čo ale zostáva problémom, je vzdelávanie. "Mnohé deti nechodia do školy a dve tretiny majú len online výučbu," doplnil Orlovský. "Sú tu aj deti, ktoré nenašli miesto v školách. Preto ani rodičia nemôžu nič robiť a nemôžu ísť do práce,“ potvrdila Natália.

Na diaľku v ukrajinčine študuje aj Saša. Do Bratislavy prišla z Charkova so starými rodičmi a 95-ročnou babkou, ktorá zažila aj druhú svetovú vojnu. "Ja si pamätám ešte aj to, ako to bolo za Hitlera. Putin tiež zabíja ľudí, ničí podniky, na východe Ukrajiny zlikvidoval 10-tisíc mladých ľudí," povedala babka. "My sme spali a ja som si myslela, že je niekde ohňostroj," priznala Ukrajinka Ľudmila.

"Aj my sme mali 23. februára oslavu, zabávali sme sa a bolo veselo. Ráno o piatej hodine sme počuli sirény, nevedeli sme čo sa deje," vysvetlil Oleh. Rodina hovorí, že bez pomoci svojich detí, ktoré si našli u nás prácu, by len ťažko prežila. Dúfajú, že vojna sa skončí čím skôr a vrátia sa domov. "Chceme ísť domov, každý z nás chce ísť domov. Išli by sme aj vtedy, keby sme už doma nič nemali," uzavrel Oleh.