Bilingválna výchova je v kurze. Treba pri nej ale dodržiavvať isté pravidlá

BRATISLAVA / Čoraz viac detí vyrastá vo viacjazyčnom prostredí. Odborníci upozorňujú, že pri tom treba dodržiavať isté pravidlá.

"Treba vytvoriť určitý systém, aby malo dieťa zafixované, akým jazykom rozpráva otec a akým jazykom rozpráva matka," uviedla Tereza Chmurčiaková, psychologička z Centra poradenstva a prevencie v Bratislave. Znalosť cudzích jazykov vám otvorí dvere do celého sveta, no prináša aj mnohé iné výhody. 

Moderátor televízie JOJ Thomas Puskailer vyrastal v Holandsku a doma zažíval viacjazyčnú výchovu. Dnes má manželku z Británie a dve deti, ktoré taktiež zažívajú bilingválnu výchovu. "Manželka hovorí po anglicky a ja hovorím po slovensky. To som dodržal, to je veľká disciplína. Nie je to jednoduché, lebo chceš sa s ním rozprávať po anglicky," vysvetlil Puskailer. 

Jeho starší syn Noel mal zo začiatku v škôlke problém so slovenčinou, keďže prvé tri roky bol neustále s mamou. Prešiel rok a jeho slovenčina sa výrazne zlepšila. "Hovoril som synovi, daj si tie čižmy na seba. On sa na mňa pozrel a povedal: ,Tatino, to nie sú čižmy, to sú gumáky.‘ Gumáky? To som v živote nepočul. On ma už učí po slovensky a to je super, že tú slovenčinu nasáva už odmalička," priblížil Puskailer.

Typickým javom je takzvané prepínanie kódov, keď dieťa mieša obidva jazyky. Stáva sa to najmä deťom do dvoch rokov, ktoré pre označenie osôb či vecí používajú iba jeden pojem. Po treťom roku života zväčša dieťa odlišuje oba jazyky a takmer vôbec ich už nemieša. "Rodič musí poznať tento prirodzený proces a nesmie za to dieťa pokarhať. Nie je to v podstate jeho vina a nevie to ovplyvniť," uviedla Chmurčiaková. 

Katarína má dve deti a manžela Američana. Každý z nich hovorí na deti materinským jazykom. "Keď môj manžel príde a začne na nich zo zábavy rozprávať po slovensky, tak je to pre nich čudné," uviedla Katarína Ahmedová, matka dvoch bilingválnych detí.

Obavy rodičov, že práve pre bilingválnu výučbu sa u detí prejavia rečové vady, sú neopodstatnené. Tvrdí to aj logopedička Zuzana, ktorá sama pochádza z bilingválneho prostredia. "Ak sa u bilingválneho alebo viacjazyčného dieťaťa vyskytnú nejaké jazykové problémy, tak tie by sa tam vyskytli, aj keby dieťa bolo vedené monolingválne," uviedla Zuzana Karásová, logopedička z Centra poradenstva a prevencie v Bratislave.

Viacjazyční ľudia sú vo všeobecnosti kreatívnejší, zvládajú naraz viaceré činnosti a lepšie kontrolujú emócie. Znalosť jazykov má aj medicínsky dosah. "Demencia alebo degeneratívne ochorenia sa rozbehnú u týchto ľudí až o 5 rokov neskôr v porovnaní s monolingválnou populáciou," uviedla Svetlana Kapalková, riaditeľka Inštitútu detskej reči.