Odovzdanie migov Ukrajine: Mala na to vláda právomoc?

BRATISLAVA / Spor a právne nejasnosti vo veci rozhodnutia odovzdať naše migy na Ukrajinu pokračujú. Za neústavné ho považujú aj poslanci z koaličného torza, konkrétne z klubu OĽaNO. Pritom právna analýza, o ktorú sa opieral minister obrany, sa stala neexistujúcou. A podľa ústavného právnika vojenská medzinárodná zmluva neplatí, kým ju neschváli parlament.

"Toto v súlade s ústavou nebolo. Oni sa rozhodli sami, rozhodli o nás bez nás," vyjadril sa poslanec NR SR György Gyimesi (OĽaNO). "Bolo by to elegantnejšie, keby to vláda dala najskôr na ústavný súd a až potom rozhodla," uviedol nezaradený poslanec a podpredseda Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek. "Jednoducho vláda nemala právo a kompetencie rozhodnúť o takejto otázke," dodal nezaradený poslanec Erik Tomáš (Hlas-SD).

Poverený premiér Eduard Heger tvrdí, že vláda má kompetenciu rozhodovať o medzinárodných dohodách. Problém podľa ústavného právnika nastane vtedy, ak majú vojenský charakter. Čo je v tomto prípade vysoko pravdepodobné. Vtedy musí dohodu odsúhlasiť aj parlament, čo sa teraz nestalo. "Pretože si pán odvolaný Naď uvedomil, že tadiaľ cesta nevedie, že tadiaľ to nepretlačí. Tak to urobili takto, na hulváta. Celkom jednoznačne ide o vojenskú medzinárodnú zmluvu," vyjadril sa Gyimesi. "Na to, aby tá medzinárodná zmluva mohla byť ratifikovaná, tak potrebujete predtým súhlas Národnej rady SR. A keď vláda tvrdí, že to nie je medzinárodná zmluva vojenskej povahy, tak minimálne, čo by mala urobiť, je zverejniť k tomu právnu analýzu, o čo sa opiera," vysvetlil ústavný právnik Vincent Bujňák.

Tak sa však doteraz nestalo, i keď sa pred pár týždňami na ňu odvolával minister Naď. A teraz je už všetko inak. "Analýzu ani neuvidíte. Uvidíte odôvodnenie v materiáli, ktorý sme schválili na vláde," vyjadril sa poverený premiér Heger. "Už len to, že nezverejnili žiadnu právnu analýzu, hovorí za všetko. A ukazuje to na svojvôľu členov vlády, a preto to musia posúdiť kompetentné orgány," skonštatoval Erik Tomáš. Pritom o spornú analýzu rezort obrany aj spravodlivosti na základe infozákona požiadal občan, ktorý chce ostať v anonymite. Odpoveď oboch ministerstiev je šokujúca. "V tomto rozhodnutí je čierne na bielom napísané, že nemôžeme túto právnu analýzu sprístupniť, lebo nie je k dispozícii. Pretože neexistuje v žiadnej zaznamenanej forme. A ústna právna analýza, zjavne to je nezmysel, pretože ústna právna analýza, to je niečo, čo neexistuje," dodal Bujňák.

Okrem toho na stránke úradu vlády je ako vysvetlenie len odkaz na článok 119, písmeno F ústavy. "Sme rozhodli ústavne, čistou formou," vyjadril sa Heger. Aj toto však ústavný právnik spochybňuje. Vychádza pritom z rozhodnutia ústavného súdu ešte v roku 2015 v inom prípade. "Kde ústavný súd konštatoval, že keď vláda schvaľuje nomináciu kandidátov sudcov do medzinárodných súdnych orgánov, že ide o súbežný výkon dvoch ústavných právomocí. A keď toto aplikujeme na túto situáciu, tak ide tiež o súbežný výkon dvoch ústavných právomocí. A ak vy nemôžete ako odvolaná vláda vykonávať jednu z týchto ústavných právomocí, tak potom je to nepoužiteľné," vysvetlil.

A jedna z tých právomocí je rozhodovanie o zásadných otázkach zahraničnej politiky. A toto písmeno je pre poverenú vládu vylúčené. "Nežijeme v banánovej republike, nechajme súdy a právnikov, aby túto vec posúdili," uviedol Valášek. S jednohlasným rozhodnutím vlády tvrdo nesúhlasia opozičné strany Smer a Hlas. Zatiaľ čo Robert Fico avizuje podanie trestného oznámenia na Generálnu prokuratúru, Peter Pellegrini tvrdí, že odpoveď na túto otázku dá jedine ústavný súd. A na rozhodnutie o presune migov na Ukrajinu okamžite ostro reagovala na sociálnych sieťach aj ruská ambasáda. "Bratislava si musí jasne uvedomiť, že čoraz aktívnejšie zapájanie do vojenskej podpory kyjevského režimu môže mať za následok eskaláciu konfliktu, za ktorú budú niesť zodpovednosť výlučne iniciátori prijímaných rozhodnutí," uviedlo v stanovisku veľvyslanectvo Ruska na Slovensku.