Pripomíname si 35 rokov od Sviečkovej manifestácie

BRATISLAVA / Neboli sme ľahostajní. Vtedy ani dnes. Pod týmto mottom sa koná séria podujatí pripomínajúcich 35. výročie Sviečkovej manifestácie. Záštitu nad nimi prevzala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Sviečková manifestácia bola jedným z najvýznamnejších verejných vystúpení proti komunistickej moci na Slovensku. Pokojné zhromaždenie veriacich za občianske a náboženské slobody sa konalo na Veľký piatok 25. marca 1988. Proti jeho účastníkom tvrdo zasiahli bezpečnostné zložky. V sobotu 25. marca uplynie od Sviečkovej manifestácie 35 rokov. Od roku 1993 je tento dátum pamätným dňom Slovenskej republiky – Dňom zápasu za ľudské práva.

Na verejné vystúpenie veriacich proti komunistickej moci sa zmenila už Národná púť, ktorá sa konala 7. júla 1985 na moravskom Velehrade za účasti 150 000 až 200 000 Čechov a Slovákov. Od novembra 1987 sa začali zbierať podpisy pod petíciu za náboženskú slobodu vo vtedajšej Československej socialistickej republike (ČSSR). Iniciatívu podporil podpredseda Svetového kongresu Slovákov a hokejista Marián Šťastný, najskôr vyzýval na zhromaždenia pred budovami československých veľvyslanectiev v zahraničí, potom sa zrodila myšlienka zorganizovať zhromaždenie na Slovensku.

Na pravidelnom stretnutí zástupcov tajnej cirkvi 6. marca 1988 v byte kňaza a disidenta Rudolfa Fibyho to navrhol František Mikloško. "Myslím si, že by nebolo správne, keby oni protestovali a my by sme tu boli ticho. Domnievam sa, že by sme mohli urobiť niečo podobné, povedzme na pol hodiny sa zhromaždiť so zapálenými sviečkami a ticho manifestovať," povedal Mikloško.

Podujatie podporil svojou autoritou politický väzeň a disident Silvester Krčméry (pre zranenie členka sa na samotnom zhromaždení nezúčastnil), aj biskup Ján Chryzostom Korec. František Mikloško poslal 10. marca 1988 oznámenie o konaní akcie Obvodnému národnému výboru. Úrady zhromaždenie zakázali. Bezpečnostné orgány sa pripravovali na zásah, v ČSSR bola vyhlásená mimoriadna bezpečnostná situácia. 

Veriaci boli vystavení tlaku a zastrašovaniu na pracoviskách, študenti dostali pokyn odcestovať na víkend domov. Takisto duchovní organizovaní v prokomunistickom združení Pacem in terris vyzvali ľudí, aby sa na manifestácii nezúčastnili. Polícia pred akciou odklonila dopravu a blokovala prístup do centra mesta. Boli zadržaní viacerí organizátori vrátane samotného Mikloška či biskupa Korca.

Na Hviezdoslavovo námestie pred 18. hodinou dorazili bezpečnostné zložky s autami a dvoma vodnými delami. Politickí funkcionári vrátane ministra kultúry Miroslava Válka sledovali zásah z hotela Carlton. Zhromaždenie sa začalo o 18. hodine, trvalo polhodinu. Zúčastnilo sa na ňom 8 000 až 10 000 ľudí so sviečkami v rukách. Napriek pokojnému priebehu zasiahli príslušníci polície, snažili sa vytlačiť dav z námestia, bili ľudí obuškami, útočili slzotvorným plynom a napokon použili vodné delá. Zadržaných bolo 141 ľudí, podľa oficiálnych údajov 14 ľudí utrpelo zranenia, číslo však mohlo byť väčšie, keďže nie všetci vyhľadali lekárske ošetrenie z obáv o svoju bezpečnosť. V apríli 1988 sa vo Viedni konala schôdzka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), na ktorej delegáti ostro odsúdili konanie štátnych síl v ČSSR. Historici sa zhodujú v názore, že Sviečková manifestácia otvorila cestu k Novembru '89 a k Nežnej revolúcii.

ÚPN požiadal prokuratúru o spis k zásahu voči účastníkom Sviečkovej manifestácie

Ústav pamäti národa (ÚPN) požiadal Generálnu prokuratúru (GP) SR o sprístupnenie kópie vyšetrovacieho spisu k zásahu bezpečnostných zložiek voči účastníkom Sviečkovej manifestácie. Na piatkovom brífingu pri príležitosti 35. výročia manifestácie o tom informoval predseda Správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš. GP SR pre TASR potvrdila, že sa žiadosťou po doručení bude zaoberať.

"Máme za to, že Ústav pamäti národa by mal komplexne zhodnotiť toto obdobie. Mal by mať k dispozícii všetky dokumenty aj údaje, ktoré sa týkajú sviečkovej manifestácie," uviedol Sivoš. Podľa jeho slov ľudia musia poznať okrem účastníkov manifestácie aj tých, ktorí sa podieľali na represívnych opatreniach.

"Ak sa chceme vyrovnať s našou nedemokratickou minulosťou, musíme poznať motívy formy, ale aj následky politickej perzekúcie," podotkol. Priblížil, že účastníci manifestácie pokojnou formou žiadali nielen náboženské slobody, ale aj dodržiavanie ľudských práv. ÚPN priblížil, že GP mu doteraz neposkytla vyšetrovací spis v plnom rozsahu. Na štúdium mu poskytla len kópiu, v ktorej boli anonymizované osobné údaje vrátane mien osôb zodpovedných za zásah. "Po doručení predmetnej žiadosti sa ňou bude Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zaoberať," uviedla hovorkyňa GP Zuzana Drobová.