Vlastný terminál na skvapalnený plyn na Slovensku. Zrejme vyrastie v Bratislave
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Slovensko bude mať možno vlastný terminál na skvapalnený plyn. Mal by byť na Dunaji za prístavným mostom v Bratislave. LNG tak príde rovno do Bratislavy, čo by pomohlo plynárom, ale aj Slovensku. Projekt v hodnote desiatok miliónov eur odobrilo už aj ministerstvo životného prostredia.
V Európe sa rozbehli preteky o to, kto si čo najrýchlejšie vybuduje LNG terminál. "Svoj prvý terminál otvorilo aj Nemecko, dokonca v rekordnom čase," informoval Radovan Potočár, šéfredaktor Energie portál. Slovensko si zatiaľ musí poradiť, ako sa dá. Plynári po začiatku ruskej okupácie rozhodili siete na všetky strany.
Slovensko chce mať v najbližšom čase aspoň prístup k terminálom v iných krajinách. "Rokujeme s viacerými partnermi v Nemecku, Taliansku, Poľsku, prípadne v Litve," uviedol Miroslav Kulla, predseda predstavenstva SPP.
Najlepšie by bolo, keby sme mali vlastný terminál, a keď už nie morský, tak aspoň riečny. "Novovybudovaný terminál LNG vo verejnom prístave Bratislava bude slúžiť na pokrytie zvyšujúceho sa dopytu po LNG, zároveň aj ako významný prvok pre zabezpečenie bezpečnosti dodávok paliva LNG, nakoľko súčasné zdroje LNG sa nachádzajú vo veľkej vzdialenosti od Bratislavy," informovalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.
Plocha navrhovaného areálu za Prístavným mostom zaberá 5 500 štvorcových metrov. Náklady na výstavbu odhaduje investor približne na 40 miliónov eur bez DPH. Slovenský LNG terminál v Bratislave sa má začať budovať v roku 2023 a fungovať by mohol v roku 2027.
Greenpeace projekt výstavby naďalej odmieta
Greenpeace Slovensko naďalej odmieta projekt výstavby terminálu LNG (skvapalnený zemný plyn) v bratislavskom prístave. Pre TASR to uviedla riaditeľka organizácie Katarína Juríková s tým, že urobia všetko preto, aby tento nápad zastavili.
"Tento zámer je v priamom rozpore s cieľom Parížskej dohody, ku ktorej sa aj Slovensko zaviazalo. Máme sedem rokov na to, aby sme znížili emisie o polovicu, ak chceme udržať oteplenie na hranici 1,5 stupňa," poznamenala šéfka Greenpeace. Dodala, že sa musia ukončiť akékoľvek investície a budovanie novej fosílnej infraštruktúry.
Skvapalnený zemný plyn podľa Juríkovej neprispieva ku dekarbonizácii lodnej dopravy. "Ak sa zohľadnia riziká únikov počas celého ich životného cyklu, emisie skleníkových plynov z lodí prevádzkovaných LNG môžu byť horšie ako emisie skleníkových plynov z lodí poháňaných konvenčnými lodnými palivami," podotkla.
Na dekarbonizáciu sektora navrhuje postupne vyradiť fosílne palivá v lodnej doprave. To sa dá dosiahnuť urýchleným prechodom na batériové, vodíkové a syntetické palivá, vyrobené elektrinou z obnoviteľných zdrojov energie.
Envirorezort v uplynulých dňoch vydal záverečné stanovisko v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a odporučil vybudovanie terminálu LNG v Bratislave. Negatívne vplyvy na životné prostredie je podľa neho možné odstrániť opatreniami.