Prípady sklerózy stále pribúdajú, no ochorenie sa dá spomaliť
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Vidieť ľudí vo vysokom veku opierať sa o barly alebo o paličku, je celkom bežný jav. S paličkou chodia aj mladí ľudia. Napríklad takí, ktorí trpia roztrúsenou sklerózou. Na Slovensku ich je niekoľko tisíc a stále pribúdajú. Najčastejšie sa toto ochorenie objavuje u žien medzi 20-tym a 40-tym rokom. Vyliečiť sa nedá. Špeciálnym cvičením ho vieme spomaliť.
Špeciálna nemocnica pre pacientov slúži prevažne s neurologickými ochoreniami, najmä s roztrúsenou sklerózou. "Je to postihnutie CNS, vznikajú v tele zápalové procesy, ktoré je niekedy ťažké diagnostikovať," uviedla Darina Dányiová, manažérka pre úsek ošetrenia a kvality. Choroba vzniká tak, že imunitný systém napáda vlastné nervové bunky, ktoré potom spomalene alebo vôbec nedokážu prenášať signály medzi mozgom a nejakou časťou tela. Čo sa prejaví rôzne. "Únava, dvojité videnie, zakopávanie, zlá chôdza," dodala Dányiová.
Často sú potom pacienti odkázaní na paličku, barly, či dokonca na vozíček. Na Slovensku je diagnostikovaných okolo 8 000 pacientov a choroba sa najčastejšie objavuje medzi 20. až 40. rokom života. "Je veľmi rozšírená hlavne u žien," doplnila Dányiová. Na Slovensku ich počet každoročne narastá. Na túto chorobu zatiaľ nikto nevynašiel liek, možné je však jej prejavy spomaliť čiastočne liekmi, ale najmä špeciálnymi cvičeniami. Aj s diagnózou sklerózy multiplex je možné vrátiť sa do bežného života najmä s pomocou rehabilitácie. "Rehabilitácia je postavená na tom, že máme skladbu procedúr šitú na mieru," ozrejmila Dányiová.
Keď sa pani Dagmar dostane do stresu, paralyzuje jej to ruky a nohy. "Neviem chytiť šálku, nožík, neviem sa najesť," povedala pani Dagmar, pacientka. Pomocou rehabilitácie sa opäť dostáva do pôvodnej formy. "Mám také svalstvo uvoľnené, či sú to ruky, nohy," dodala pacientka. "Po 3 týždňoch sa hneď neuľaví, ale po 2 mesiacoch skoro tancujem," odpovedala Anna Očenášová, pacientka a predsedníčka klubu SM v Prievidzi. "Našim cieľom je vracať pacienta do života, aby keď od nás odíde, vedel sa o seba postarať do najväčšej miery ako sa dá," dodala Dányiová.
Nie vždy sa to aj darí. Veľa závisí od psychiky pacienta a ochoty cvičiť, niektorí strácajú zmysel života a opúšťajú sa. "Pacient musí chcieť, to je polovica úspechu," povedala Dányiová. "Mne pomáha aj to, že mám 7 vnúčat, to ma drží nad vodou," dodala Očenášová.
Tak ako v iných oblastiach života, aj tu platí, že každý úspech, aj ten najmenší, človeka posúva vpred. "My v našom klube tvoríme, vyrábame výrobky, napríklad maľovanie voskovkami," doplnila Očenášová. "Aj keď pozerám na TV, stále sa pohybujem rukami, alebo nohami," dodala pacientka.