Milióny na rozvoj národných parkov: Hojsík kritizuje výber firiem
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
NÁRODNÝ PARK POLONINY / Oddychová zóna pre turistov z dielne autoservisu, či státisíce pre firmu s doteraz minimálnym obratom. Milióny na rozvoj národných parkov do Polonín a na Muránsku platinu ešte ani nedorazili a už je tu problém. Výber firiem kritizuje europoslanec Martin Hojsík. Podľa neho uspeli firmy, ktoré s rozvojom turizmu nemajú nič spoločné. Envirorezort síce tvrdí, že výber projektov bol v poriadku, lenže po kritike pristúpi k auditu.
Hodnotitelia rozhodli o podpore 28 projektov za vyše 17 miliónov eur. Cieľom je priniesť do národných parkov Muránska planina a Poloniny viac peňazí a pracovných príležitostí, keďže ide o regióny, bojujúce s nezamestnanosťou a úbytkom obyvateľstva. "Je znepokojujúce, že medzi podporeným projektami je aj autoservis a výstavba oddychovej zóny pre turistov," uviedol europoslanec Martin Hojsík (PS). "Výzvy nešpecifikovali, že subjekt musí mať skúsenosti z minulosti a ani to, že musí pôsobiť v oblasti ochrany prírody," vyjadrilo sa Ministerstva životného prostredia SR.
"Podnikajú možno inde, ale v týchto obciach vyvíjajú aktivity asi dlhšie," vysvetlil riaditeľ správy NP Poloniny, Miroslav Buraľ. Spoločnosť plánuje oddychovú zónu pre turistov za viac ako 200-tisíc eur. Argumentujú, že autoservis je len jeden z ich predmetov podnikania. V regióne prevádzkujú ubytovacie zariadenie a organizujú rusínske festivaly. Ich projekt vyhodnotila komisia ako piaty najlepší. "Takýchto pomerne otáznych projektov je viacero. Sú tam firmy, ktoré prakticky v minulosti nemali tržby, fungujú len pár rokov," dodal Hojsík. Reč je o spoločnosti s projektom tradičnej mazanky za bezmála 665-tisíc eur. Firma má pritom doterajší obrat iba niekoľko tisíc. Jej zástupca to komentovať nechcel. "Majú perfektne akože urobenú projektovú dokumentáciu, čiže vidno, že si dali na tom záležať," dodal Buraľ. "Má nízke tržby, ak by ten projekt nezvládla, tak je otázne, čo by štát mohol vymáhať a k čomu by sa domohol," vyjadrila sa aj Xénia Makarová z nadácie Zastavme korupciu.
Podľa nadácie boli kritéria pri výbere nastavené veľmi výhodne pre žiadateľov, ale nevýhodne pre štát. "Ak ministerstvo dá 100 % nenávratný príspevok, čiže firma nemusí participovať a nevyžadujú sa skúsenosti s takými veľkými projektmi a s ochranou životného prostredia, je riziko, že sa zapoja firmy, ktoré sú špekulatívne a nemusia mať schopnosti dotiahnuť projekt do konca," dodala Makarová. Pri výbere projektov zohľadňovali fakt, že projekty musia byť zrealizované do marca 2026.
Projekty vyberali externí hodnotitelia
Ani audit Európskej komisie a ani kontrola Úradu vládneho auditu nekonštatovala pochybenie. "Vyzývam ministra Budaja, aby ukázal, že sa nebudú opakovať podozrenia, ako keď skoro pridelil dotáciu poradcovi vtedajšieho premiéra Matoviča," vyjadril sa Hojsík. S cieľom odstránenia akýchkoľvek pochybností minister životného prostredia požiada o opätovné a nezávislé preverenie postupu pri výbere projektov. "Ministerstvo preverí splnenie podmienok zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov a spôsobilosť vybraných žiadateľov zabezpečiť úspešnú realizáciu projektu," uviedlo v stanovisku ministerstvo.