Počiatek dnes podpíše pomoc Grékom
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Vláda na mimoriadnom rokovaní splnomocnila ministra financií na podpis veriteľskej zmluvy
Umožní sa tak členským krajinám eurozóny, ktoré tak chcú urobiť, poskytnúť bilaterálne pôžičky Grécku už od pondelka. "To, čo sme dnes ráno urobili, nie je nič iné, len odblokovanie tohto mechanizmu, pretože sme posledná krajina, ktorá nepodpísala túto rámcovú zmluvu," priblížil po rokovaní vládneho kabinetu premiér Robert Fico (Smer-SD).
Zároveň však zdôraznil, že Slovensko samotnú pôžičku zatiaľ neposkytuje. Podpis rámcovej zmluvy, ako aj samotné poskytnutie bilaterálnej pôžičky Grécku totiž podlieha ešte ratifikačnému procesu v Národnej rade (NR) SR. K tomu však dôjde až po parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia 12. júna.
Slovenský minister financií podpíše rámcovú zmluvu ešte dnes dopoludnia a následne bude v elektronickej podobe zaslaná do Bruselu. Ešte dnes by potom mala byť podpísaná definitívna dohoda medzi Európskou komisiou (EK) a Gréckom a v pondelok začnú štáty, ktoré sú na to už pripravené, poskytovať bilaterálne úvery, dodal Fico.
V súčasnej situácii podľa neho vôbec nejde o samotné Grécko, ale o euro a budúcnosť celej eurozóny, ktorá ešte nikdy nebola v takej kríze ako teraz. "Buď sa všetky členské štáty dajú dohromady a budú prijímať spoločné riešenia, jedno z nich bola aj pomoc Grécku, alebo to necháme len tak a skončí sa to úplnou katastrofou," varoval premiér.
Takéto vyhrotenie situácie v krajinách ako Nemecko či Francúzsko by následne výrazne ovplyvnilo aj slovenskú ekonomiku, ktorá je na tieto trhy exportne naviazaná.
Výhrady voči pôžičke Grécku zo strany slovenskej opozície označil premiér za "nezmysly". Z tohto dôvodu by bola podľa Fica diskusia na túto tému v Národnej rade (NR) SR ešte pred voľbami iracionálna. "Vláda sa postavila k veci Grécka veľmi racionálne a nepodľahla tomuto primitívnemu populizmu. Berieme zodpovednosť do vlastných rúk," zdôraznil premiér.
Európska únia (EÚ) bude v najbližších dňoch a týždňoch rokovať o zmene pravidiel fungovania eurozóny. "Nebránime sa tomu, aby v rámci únie a predovšetkým eurozóny bola podstatne prísnejšia finančná disciplína, ako je tomu teraz," avizoval Fico.
Zaviesť by sa pritom mali aj prísne sankcie za jej nedodržiavanie. Krajina, ktorá si nebude plniť svoje záväzky, by napríklad mohla mať obmedzené čerpanie eurofondov, ďalším návrhom je podľa premiéra limitovanie hlasovacieho práva v rámci Európskej rady.
"Všetci konštatujú, že je nutné prebudovať základy fiškálneho riadenia v rámci eurozóny. Tak ako máme úspešné menové riadenie, teraz sa ukázalo, že máme veľmi slabé centralizované fiškálne riadenie a je jasné, že tento mechanizmus sa musí vylepšiť," pridal sa minister financií.
Pravidlá hry budú musieť byť podľa Počiatka v eurozóne oveľa prísnejšie ako doteraz, prijať tiež treba univerzálnu procedúru na riešenie krízových situácií a nové monitorovacie postupy, ktoré by takýmto situáciám dokázali preventívne zabrániť.
Lídri krajín eurozóny rokovali včera vo večerných hodinách, aby udelili konečný politický mandát finančnej pomoci Grécku a prerokovali ďalšie otázky týkajúce sa budúcej finančnej stability eurozóny.
Grécko stojí na pokraji bankrotu, požiadalo preto o finančnú pomoc členov menovej únie a Medzinárodný menový fond (MMF). Celková výška záchranných úverov dosiahne 110 miliárd eur, z toho 80 miliárd požičajú Aténam krajiny eurozóny. Slovensko sa má na tom podieľať sumou 816 miliónov eur, z čoho 306 miliónov eur by malo poskytnúť ešte tento rok. Na tento účel si však bude musieť samo požičať.