Ako hovoriť s tínedžerom a chrániť ho pred online svetom?

BRATISLAVA / Rodičia zvyčajne dbajú na správnu stravu, pohyb alebo aj školské výsledky dospievajúcich detí, no rovnako dôležité je aj ich psychické zdravie. Občianske združenie IPčko poskytuje psychologickú pomoc a obracajú sa naň najmä deti a mladí ľudia. A je ich čoraz viac. V roku 2019 zaznamenalo len niečo viac ako 20-tisíc kontaktov, minulý rok to bolo už takmer 180-tisíc. Odborníčka Zuzana Juráneková z tohto združenia v Analýzach 24 poradila, ako sa zhovárať s tínedžermi, ale aj to, či im kontrolovať mobil.

​"Hovorila som ti to. Dopadneš zle. Neopováž sa lebo." Nič z tohto podľa psychológov nefunguje. Hoci tínedžer gúľa očami a tvári sa, že nás nepotrebuje, nie je to tak. "Je úplne prirodzené, že sa odtŕha od dospelých a ide si vlastne vyskúšať to, čo ste ho ako rodičia naučili," hovorí Zuzana Juráneková, odborná pracovníčka internetovej poradne IPčko. Väčšina rodičov robí chybu, že kladie zatvorené otázky: "Jedol si? Áno. V škole všetko v poriadku? Áno." Treba sa pýtať inak: "Keď sa ich opýtame napríklad na to, ako bolo dneska v škole a on nám povie dobre, tak to, čo môžeme zmeniť, je, že – fakt? Dobre? Vďaka čomu tam bolo dneska dobre? Opíš mi to tvoje dobre. Pretože moje dobre v práci a tvoje dobre v škole mohlo byť úplne iné," uviedla Juráneková. 

Ak napríklad internetom koluje nebezpečná výzva, nenaservírujte mu váš príkaz a názor. "Prosím ťa, niečo som si o tom už prečítala, ale ty o tom vieš? Čo si o tom myslíš? Deje sa to aj vo vašom kruhu?" Prísne stráženie a učenie bezpečnosti v online priestore je nevyhnutné do určitého veku. "Do tých 10-tich rokov života, pretože v tomto období to dieťa vníma rodiča ako autoritu. Aby sme nezostali len pri tom, že dieťa pripravujeme len na offline svet – hovoríme mu, ako má prejsť cez priechod pre chodcov, dôležité je, aby sme vstupovali spolu s ním do toho online sveta, ukazovali mu, prečo a ako ho chránim, že ja ho naozaj podporujem v tom, aby si zahral nejakú počítačovú hru, ale chcem, aby ste tam boli iba vy dvaja, preto mu dám súkromný profil."

Neskôr by sa to malo zmeniť. "V tom tínedžerskom veku sa to preklápa z tej kontroly na dôveru." Pravidlá a sankcie psychológovia odporúčajú tvoriť spoločne s tínedžerom. "Tvoriť ich spolu, nech má to dieťa očakávanie, že ak sme si povedali, že keď donesiem domov štyri päťky, tak ma čaká dohodnutý trest."

Pokiaľ ide o obmedzovanie času na internete, viac ako čas treba sledovať obsah. "To moje dieťa, ktoré je na internete šesť hodín a hrá nejakú šachovú partiu s niekým online a popritom si vlastne cvičí angličtinu, logické myslenie atď., neznamená, že musí byť závislý. Môžem tam mať dieťa, ktoré tam bude polhodinu, ale za tú polhodinu vidí obsah, ktorý ho môže veľmi výrazne ovplyvniť."

Toto sú ale príznaky závislosti: "Strata záujmu o iné veci, prestáva jesť, spať." Najviac kontaktov má IPčko pre pocit samoty. Deti a mladí totiž musia podávať výkony doma pred rodičmi, potom v škole a v súčasnosti už aj pred rovesníkmi neskladajú masku. "Pred desiatimi rokmi to bolo, že – pred kamošmi som tým, kým som, ale teraz musia ten výkon podať aj medzi rovesníkmi." 

Aj keď na nás pozerajú ako na niekoho, kto im nerozumie, a uprednostňujú rovesníkov, pomáha im pocit, že ak by nás potrebovali, sme tam, a rovnako aj objatie. "Oni hrajú tých drsňákov a možno sa budú obšívať, ale oni potrebujú vedieť, že tam sme." Psychológovia odkazujú, že očakávame od dospievajúcich často zodpovednosť neprimeranú ich zrelosti, a aj keď na nás pozerajú ako na niekoho, kto im nerozumie a uprednostňujú rovesníkov, pomáha im pocit, že keby nás potrebovali, sme tam, ale aj objatie.